ALEKSANDER PAVLOVY� (original) (raw)
Str�nka k projektu Po stop�ch pomn�kov IV. Z� Karpatskej vo Svidn�ku
ALEKSANDER PAVLOVY�
V dejin�ch ukrajinskej literat�ry v druhej polovici 19. stor. patr� popredn� miesto Aleksandrovi Pavlovy�ovi, spisovate�ovi, publicistovi, pedag�govi, folkloristovi, k�azovi a n�rodn�mu budite�ovi Rus�nov-Ukrajincov.
Patr� k plej�de osvietencov-budite�ov podkarpatsk�ch Rus�nov.
Cel� svoj plodn� �ivot pre�il Pavlovy� medzi prost�m �u�om - �il jeho boles�ami i rados�ami a �plne mu venoval svoj post b�snika, publicistu a verejn�ho �inite�a.
Zanechal n�m bohat� liter�rne dedi�stvo, ktor� tvor� b�snick� tvorba, publicistika, n�rodopisn� a historick� v�skumy dej�n Rus�nov-Ukrajincov. Zna�n� �as� jeho tvorby zostala v rukopisoch.
Narodil sa 19.9.1819 v �ari�skom �iernom, okr. Bardejov, v rodine far�ra. Ke� mal 5 rokov, zomrel mu otec, ako 9- ro�n� stratil matku. Po matkinej smrti sa ods�ahoval k bratovi Ivanovi do obce Be�kova Vy�nja pri �vove (Hali�). Tam skon�il z�kladn� �kolu.
V r. 1833-1835 sa u�il v In�tit�te sv. Juraja vo �vove, kde skon�il tri po�sko-nemeck� ro�n�ky.
Po skon�en� �koly sa vracia sp� na Makovicu, do Chme�ovej, kde p�sobil jeho �a��� brat Jozef ako far�r.
V r. 1835-39 sa u�il na gymn�ziu v Bardejove. V �t�diu pokra�oval v Mi�kolci, kde sa u�il r�toriku a poetiku a na l�ceu v Egeri filozofiu. �tudoval pr�vo, ale �kolu nedokon�il, lebo na �iados� brata Jozefa v r.1843 odch�dza na �t�dia teol�gie na Bohosloveck� univerzitu do Trnavy. Tam popri teol�gii �tudoval po�sk�, nemeck� a rusk� literat�ru a tie� ma�arsk�, slovensk� a �esk� literat�ru. Ve�mi dobre ovl�dal cudzie jazyky-po�sk�, nemeck�, latinsk� a ma�arsk�. �tudoval aj gr�cky jazyk.
V tomto obdob� Pavlovy�ovho �ivota sa formuj� jeho n�zory, posil�uj� sa jeho sympatie k slovanofilstvu. Hlboko na�ho p�sobila tvorba Adama Mickiewicza, a preto prv� b�sne p�e po po�sky.
V Trnave sa zozn�mil s po�sk�m gr�fom Zamojsk�m, od ktor�ho z�skal mno�stvo kn�h preva�ne v po�stine a knihu v nem�ine pod n�zvom Jahrbucher der Slavische Literatur ( Dejiny slovanskej literat�ry).
Ve�mi dobre si rozumel so slovensk�mi �tudentami. Osobitne sa ve�mi zbl�il s J�nom Pal�rikom a Jozefom Viktorinom. Spolupracoval s M. Hattalom a v Pre�ove s Jon�om Z�borsk�m.
Z liter�rnej tvorby slovensk�ch autorov si najviac ob��bil Sl�dkovi�ov� b�snick� skladbu Mar�na, ktor� nesk�r prelo�il do ukrajin�iny, resp. do tzv. jazy�ia.
Vysoko si v�il �udov�ta �t�ra, nadch��al sa jeho ideami, �o nesk�r dalo popud k tomu, �e za�al myslie� pron�rodne a u� na univerzite za�al p�sa� �rus�kymi bukvami rus�ky sti�ky� (�rusk�mi p�smenami rusk� b�sne�).
Prv� b�se� autobiografick�ho charakteru venoval m�tvym rodi�om a mala n�zov Hory, hory zelene�ky, jak vas ne vidaty�
Pavlovy�ova ran� tvorba, nap�san� v tomto obdob�, je zachyten� v rukopise v zo�itovej podobe (m� 30 str�n) pod n�zvom V ljubeznim, solodkim, maloruskim, makovyckim, naroda mojoho, drahoho, prekrasnim jazyku po�atkovy moji basni, kotrym v Tyrnavi, rozmysljaju�e o smutnich rodakiv mojich polo�ii, spysal 1847. �tvorro�n� pobyt A. Pavlovi�a v Trnave ho zbl�il so slovenskou �tudentskou ml�de�ou, a so slovenskou literat�rou nato�ko, �e v�sledkom toho bol fakt, ako s�m nap�sal, �e �sa stal mysliacim Slovanom�. Tu boli polo�en� siln� z�klady pre bud�cu akt�vnu �innos� A. Pavlovy�a na poli rodnej kult�ry a literat�ry.
Po skon�en� fakulty v Trnave sa v r. 1847 vracia na Makovicu ako �lovek s ust�len�mi n�zormi na �ivot, ako ve�k� vlastenec svojho �udu. �a�k� postavenie poddan�ch na rodnej Makovici, najm� hlad a choroby, ve�mi �a�ko doliehali na mlad�ho b�snika. Vidiac t�to biedu, za�al p�sa� rozsiahlu po�mu makovick�m n�re��m pod n�zvom Stav bidnoho seljanyna cili byvni�e opysanije doli zemledylca Rusyna v neurodnych dolynach Karpat, na uhorskoj storoni, za �asov urbarskoho poddanstva, ktor� mala podn�zov Cy ne ide ti do pla�u, jak vydy� nu�du sedlja�u. Jej rukopis bol n�jden� v Belove�i, pod medenou kupolou tamoj�ieho chr�mu.
V r. 1848 bol biskupom Jozefom Gagancom vysv�ten� za gr�ckokatol�ckeho far�ra. Dva roky p�sobil ako vychov�vate� det� u gr�fa Szirmaya v obci Kurima.
V r. 1850 p�sobil v Pre�ove ako eparchi�lny archiv�r na gr�ckokatol�ckom biskupstve.
Ve�k� vplyv na mlad�ho Pavlovy�a mal Aleksander Duchnovy�, ktor� mu pom�hal v jeho liter�rnych za�iatkoch. Jeho prv� b�sne boli uverejnen� v periodiku Vestnyk dlja rusynov avstrijskoj der�avy pod pseudonymom �ernjan Makovyckyj (niektor� pramene uv�dzaj� pseudonym �arnjan Makovyckyj).
V tom obdob� Duchnovy� vyd�va almanach Pozdravlenije rusynov, v ktorom Pavlovy� uverej�oval svoje �al�ie b�sne.
V r. 1851 sa Pavlovy� pres�ahoval na faru do Belove�e, kde p�sobil ako gr�ckokatol�cky far�r pln�ch 13 rokov. S pobytom v Belove�i je sp�t� aj jeho publika�n� �innos�. Naplno sa oddal b�snickej tvorbe. Tu nap�sal napr. zn�me b�sne Ja syn Beskydov, Ja v Karpatskom kraju russku mamku maju� a �al�ie.
�Makovick� sl�vik�, tak naz�vali �udia A. Pavlovy�a, publikoval aj na str�nkach hali�sk�ch period�k, akoZorja Hali�ska, Slovo, Hali�anin, Strachopud, a v almanachu Pozdravlenije rusynov, v slovensk�ch periodik�ch Pe��bud�nske vedomosti, Sokol ako aj v po�sk�ch a zakarpatskoukrajinsk�ch �asopisoch. Jeho b�sne s� lyrick� a hlboko vlasteneck�. S etapou �ivota v Belove�i je sp�t� aj jeho iniciat�va o zalo�enie dobro�inn�ho spolku Tovary�stvo Ioanna Chrestite�a(Spolok J�na Krstite�a).
Aj na�alej sa kontaktuje s A. Duchnovy�om. Spolupracuje s n�m pri vyd�van� almanachu Pozdravlenije rusynov a na vyd�van� u�ebn�c pre deti. Prepracoval a vydal 2. vyd. Duchnovy�ovej Kny�nyci �yta�noj dlja na�inaju��ich.
Po smrti far�ra vo Svidn�ku sa obracia na pre�ovsk�ho biskupa Gaganca s prosbou, aby ho presunul na faru do Svidn�ka. A tak od roku 1864 a� do smrti roku 1900 p�sobil vo Svidn�ku (36 rokov) ako gr�ckokatol�cky duchovn�, spisovate�, kult�rno-osvetov� �inite� a organiz�tor vzdelanostnej �rovne tamoj�ieho obyvate�stva.
Podmienky pr�ce vo Svidn�ku mu d�vali naplno rozv�ja� a roz�irova� svoju liter�rnu tvorbu a propagova� ju na osoh �ud�. Svoj osud spojil s osudom biedneho �udu, a v jeho mene a na jeho obranu vystupoval ako b�snik, publicista a pedag�g.
Dobre poznal ka�dodenn� �ivot �ud� pod Makovicou, lebo bol s nimi �zko sp�t�. Ve�mi ostro bojoval proti vykoris�ovaniu, ktor� bolo pr��inou biedy a �a�k�ho �ivota podkarpatsk�ch Rus�nov.
Pavlovy�ovi neboli �ahostajn� ani osudy det�- sir�tok. Ich smutn� �ivot op�sal v b�sniach Syritka slu�nycja, Zamerz�aja syrota, Syrota, Pes� syroty a v �al��ch.
Akt�vne sa zap�jal aj do spolo�ensko-politick�ho �ivota. Robil besedy a kult�rno-v�chovn� stretnutia s obyvate�mi Svidn�ka a okolit�ch obc� na tak� v�ne politick� t�my, ako boli vo�by do ma�arsk�ho parlamentu. Kandid�tom Podkarpatska do tohoto parlamentu bol Adolf Dobrjanskij, ve�k� n�rodovec, vzdelanec, ovl�daj�ci 9 jazykov, ktor�ho Pavlovy� ve�mi podporoval a agitoval miestne obyvate�stvo na jeho zvolenie. Za t�to �innos� bol prenasledovan� ma�arsk�mi reneg�tmi, aj z radov ma�arsk�ch far�rov.
Ve�k� pozornos� venoval A. Pavlovy� v�chove mladej gener�cie, stret�val sa s ml�de�ou, ve�mi akt�vne sa zauj�mal o �innos� miestnej �koly a o ot�zky spojen� s v�chovou a pedagogikou. Vo svojich b�sniach �asto vyz�val rodi�ov, aby viedli svoje deti k poznaniu, �e nadov�etko je potrebn� sa vzdel�va� a kult�rne �i�. Radil u�ite�om, aby ovl�dali v�eobecn� vzdelanie. Bol z�stancom toho, �e v�chova v �kole je nerozlu�ne sp�t� s v�chovou v rodine. Problematike v�chovy a vzdelaniu s� venovan� napr. b�sne Rodyteljam neradyvym o detjach, U� na dobre syna, ta ne bude psyna, U�sja, moje dytja a �al�ie.
Vo svojej tvorbe zna�n� pozornos� venoval aj ot�zkam mor�lky. Humorne i ostrou kritikou bojuje proti r�znym neduhom, ktor� nepriaznivo p�sobili na spolo�ensk� �ivot obyvate�stva. Vyjadril to napr. v b�sniach Kumova ve�erja, Kum z kumom, Pjanstvo, Semja pjanicy, V ka�dom seli�
T�ma vlastenectva silno rezonuje v b�sniach Ote�enstvo. Ja syn Beskydov, Ba�kovy Duchnovy�u, Hlas Rusynov, Pes� podkarpatskoho rusyna, Mar� karpatorossov a �al��ch.
Novou t�mou v jeho tvorbe v tomto obdob� je vys�ahovalectvo, ktor� ve�mi nepriaznivo zasiahlo tento kraj. T�to t�ma je zobrazen� napr. v b�sniach Staryj kraj i novyj svit, �estnyj Rusnak s Makovyci rozdumuje v Ameryci a �al�ie. Osobne ve�mi �a�ko pre��val aj t�to biedu rodnej Makovice, �o vyjadroval aj vo svojich b�sniach:
,,Ach, na Makovyci smutny teper �asy,
Ljudkove ne majut chliba, ani pa�y,
Nit chliba, ni pa�y, podatky velyky,
Proto ljude idut do toj Ameryky�
A. Pavlovy� je �iv�m svedkom hlbok�ho ekonomick�ho �padku rodnej Makovice. Vo svojej po�zii tohto obdobia oplak�va jej osud, podnecuje �ud� k vzdelaniu a osvete. Hlavn� pr��inu �a�k�ho �ivota Rus�nov vid� o.i. aj v ich nevedomosti a negramotnosti.
Ve�k� priestor v Pavlovy�ovej tvorbe zaber� historick� tematika. S� to napr. b�sne: Dumka nad Makovycohradom, Starodavnaja pes� Makovyci, Dumky nad mohyloju pid Bardyjevom, Makovycja, Stav bidnoho seljanyna�, Dumka ob atamane Podkovi ubytom Po��ej vo �vovi, Davnyj Svydnyk i �yteli jeho.
Z�le�alo mu , aby �ud poznal hist�riu svojho kraja, a preto na�ieral do minulosti Makovice a Svidn�ka. Nap�sal rozsiahlu pr�cu o dejin�ch Makovice pod n�zvom Makovycja.
P�sal aj b�sne-b�jky, napr**. Dva prestarely sluhy, Vyslu�enyj ko�, Ljudjam ne mohla uhodyty ani pi�e, ani na osljati.**
V mnoh�ch b�sniach vyu�il zvyky �ud�. Zbieral �stnu �udov� slovesnos�, najm� folkl�r. Zozbieral piesne makovick�ho �udu, ktor� sa zachovali v rukopisoch. Publikoval pr�slovia a porekadl� v u�horodskom Mesjaceslovi na 1897 god.
Podmienky koncom 19. stor. na Podkarpatsku boli nepriazniv� najm� vo vz�ahu k ukrajinskej ot�zke. Podkarpatsk� kult�rni �initelia zav�dzali do vyu�ovacieho procesu tzv.jazy�ie, bola to zmes cirkevnoslovan�iny s prvkami rusk�ho jazyka. Tento �t�l jazyka b�da� aj v Pavlovy�ovej tvorbe.
Udr�iaval ve�mi priate�sk� vz�ahy s Ivanom Polyvkom (1866-1930), pedag�gom, folkloristom a kolt�rno-osvetov�m �inite�om. Polyvka v r.1920 vydal Pavlovy�ove b�sne kni�ne pod n�zvom Venec stichotvorenij O. Aleksandra Iv. Pavlovy�a z portretom i avtobiografijeju. Tie� sa zasl��il o zachovanie rukopisnej liter�rnej pozostalosti A. Pavlovy�a, lebo bol spr�vcom jeho z�vetu.
Pavlovy�ove b�sne boli publikovan� aj v sloven�ine, po��tine a nem�ine.
V�ber z jeho tvorby vy�iel kni�ne aj v r. 1941 pod n�zvom Barvinok. Sborni�ek izbrannych stichotvorenij pivca Russkoj Makovyci o. Aleksandra I. Pavlovy�a, ktor� bol vytla�en� v Ruskej cirkevnej tla�iarni ctihodn�ho Jova Po�ajevsk�ho v pravosl�vnom kl�tore v Ladomirovej a zostavil ho igumen Sava (Struve). V r. 1955 v�ber z jeho tvorby vy�iel kni�ne pod n�zvom Izbrannyje proizvedenija. Zostavil a do tla�e ho pripravil I.S.�lepeck�, rod�k z Bukoviec.
V r. 1982 vy�la prv� rozsiahlej�ia monografia o Pavlovy�ovi pod n�zvom Oleksander Pavlovy�. (�yttja i tvor�is�), ktorej autorom je �al�� rod�k z Bukoviec, Andrej �lepeck�, ve�k� znalec jeho �ivota a tvorby.
Pavlovy� zanechal ve�mi bohat�, plodn� liter�rnu tvorbu preva�ne v rukopisoch, ktorej �as� vlastn� M�zeum ukrajinsko-rus�nskej kult�ry vo Svidn�ku.
Po�zia Aleksandra Pavlovy�a je lyrick� a hlboko vlasteneck�. Mnoh� jeho b�sne zhudobneli a z�udoveli, �o sved�� o ve�kej �cte a ob��benosti jeho po�zie medzi �udmi v�etk�ch vekov�ch kateg�ri�.
Zomrel 25.12.1900 vo Svidn�ku, kde je aj pochovan�. Skromn� pomn��ek m� postaven� na miestnom cintor�ne pri Gr�ckokatol�ckom chr�me sv. Paraskievy vo Svidn�ku.
V interi�ri uveden�ho chr�mu je pam�tn� tabu�a s t�mto textom:
Pamjati
O. Aleksandra Pavlovy�a,
syna Makovicy,
narodnoho stichotvorca
du�pastryja Svydnyckaho
+ 1900
Vo Svidn�ku m� postaven� pam�tn�k (odhalen� bol v r. 1970), ktor�ho autorom je akad. soch�r Fra�o Gibala, rod�k z obce Krajn� Po�ana.
Jedna z ul�c v meste Svidn�k je pomenovan� jeho menom.
Aleksander Pavlovy� �ije v srdciah nielen obyvate�ov Svidn�ka a okolia, ale v mysliach �ud� celej Makovice, Rus�nov-Ukrajincov nielen na Slovensku, ale aj v zahrani�� a m� �o poveda� s��asn�kom i bud�cim gener�ciam. Pr�ve v tom je Pavlovy�ova ve�kos� a jedine�nos�.