Úvod (original) (raw)

Aktuality

Konferencia Cirkvi a náboženské spoločenstvá za železnou oponou

23.09.2024

Ústav pamäti národa v spolupráci s partnerskými inštitúciami z Poľska, Maďarska a Česka organizuje medzinárodnú vedeckú konferenciu o vzťahu komunistických režimov k cirkvám a náboženským spoločenstvám Cirkvi a náboženské spoločenstvá za „železnou oponou“. Druhá časť: 1956 – 1968. Ide o druhý diel série vedeckých konferencií venovaných uvedenej problematike. Prvý diel venovaný rokom 1945 – 1956 sa konal v roku 2023 vo Varšave.

Spomienka na Štefana Barnáša

03.09.2024

V soboru 7. septembra 2024 sa v obci Slovenská Ves uskutoční spomienka na tamojšieho rodáka Mons. Štefana Barnáša (1900 – 1964), ktorý bol od roku 1949 spišským pomocným biskupom a následne obeťou komunistického režimu.

KAMPAŇ PAMÄTAJ. 23. AUGUST

22.08.2024

Deň 23. august je Európskym dňom pamiatky obetí totalitných režimov, ktorý v roku 2009 vyhlásil Európsky parlament.

Výstava „Medzi životom a smrťou. Príbehy záchrany počas holokaustu“ v Žiline

13.08.2024

Ústav pamäti národa pokračuje v prezentácii výstavy „Medzi životom a smrťou. Príbehy záchrany počas holokaustu“. Vernisáž výstavy sa uskutoční 13. augusta 2024 o 15.00 hod. a výstava bude verejnosti prístupná do 12. septembra 2024 vo Foyer Úradu Žilinského samosprávneho kraja na ulici Komenského 48 v Žiline.

ÚPN vykonáva agendu protikomunistického odboja v súlade so zákonom

30.07.2024

Ústav pamäti národa vykonáva agendu účastníkov a veteránov protikomunistického odboja v súlade so zákonom, potvrdilo to Ministerstvo spravodlivosti SR.
Svetové združenie bývalých politických väzňov v minulosti opakovane verejne kritizovalo Ústav pamäti národa za postup, ktorý ústav používa pri vybavovaní žiadosti o priznanie postavenia účastníka a veterána protikomunistického odboja. Združenie pri kritike ústavu používalo aj konšpiračné a lživé tvrdenia.

Vernisáž výstavy Between Life and Death v Žiline

29.07.2024

Ústav pamäti národa a Európska sieť Pamäť a Solidarita Vás pozývajú na vernisáž medzinárodnej výstavy Medzi životom a smrťou. Príbehy záchrany počas holokaustu. Vernisáž sa uskutoční v utorok 13. augusta 2024 o 15.00 hod. vo Foyer Úradu Žilinského samosprávneho kraja, Komenského 48, 011 09 Žilina. Podujatie sa koná pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej.

Výstava „Medzi životom a smrťou. Príbehy záchrany počas holokaustu“ v Trnave

23.07.2024

Ústav pamäti národa pokračuje v prezentácii výstavy „Medzi životom a smrťou. Príbehy záchrany počas holokaustu“. Výstava je od 23. júla 2024 do 11. augusta 2024 inštalovaná v Západoslovenskom múzeu v Trnave na Múzejnom námestí č. 3. Výstava prezentuje príbehy zachránených Židov a ich záchrancov z 12 európskych krajín: Chorvátska, Dánska, Francúzska, Nemecka, Maďarska, Talianska, Litvy, Holandska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny.

Diskusný večer MUDr. Silvester Krčméry SF – politický väzeň

24.06.2024

Ústav pamäti národa v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave vás v rámci cyklu DISKUSNÉ VEČERY ÚSTAVU PAMÄTI NÁRODA pozýva na diskusiu MUDr. Silvester Krčméry SF – politický väzeň. Podujatie sa bude konať vo štvrtok dňa 27. júna 2024 od 17.00 hod. v priestoroch Poľského inštitútu na Námestí Slovenského národného povstania č. 27 v Bratislave.

Archív aktualít

Kalendárium

01.01
05.01
09.01
16.01
18.01
19.01
21.01
25.01
27.01
28.01
01.02
20.02
23.02
02.03
05.03
09.03
14.03
23.03
24.03
25.03
28.03
30.03
05.04
07.04
11.04
13.04
17.04
26.04
28.04
08.05
09.05
10.05
23.05
25.05
27.05
10.06
20.06
21.06
27.06
07.07
09.07
11.07
21.07
26.07
02.08
04.08
08.08
14.08
20.08
22.08
29.08
31.08
08.09
09.09
13.09
21.09
26.09
30.09
02.10
06.10
11.10
12.10
18.10
27.10
02.11
05.11
09.11
16.11
17.11
20.11
27.11
29.11
09.12
10.12
18.12
1. január 1977. Vydanie vyhlásenia Charty 77.
1. augusta 1975 pripojil v Helsinkách prezident ČSSR Gustáv Husák svoj podpis pod Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Siedmy bod tohto dokumentu zaväzoval účastníkov KBSE k rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia. Štáty sovietskeho bloku však nemienili svoje ľudskoprávne záväzky dodržiavať. Výnimkou nebolo ani vtedajšie Československo.
5. január 1968. Zvolenie Alexandra Dubčeka za prvého tajomníka ÚV KSČ
V priebehu roka 1967 rástla nespokojnosť českej a slovenskej verejnosti s konzervatívnym režimom prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta ČSSR Antonína Novotného. Volanie po demokratizácii spoločenských pomerov vychádzalo najmä z radov intelektuálov, ktorí šírili svoje názory na stránkach týždenníkov Literární noviny a Kultúrny život.
9. január 1944. Slovenská národná rada v Londýne
Slovenská národná rada v Londýne (SNRvL) bola založená 9. januára 1944. Bezprostredným podnetom na jej vznik bolo podpísanie československo-sovietskej zmluvy o priateľstve a spolupráci z 12. decembra 1943.
16. januára 1969 - Upálenie Jana Palacha
19. januára 1969 zomrel v pražskej Fakultnej nemocnici 20-ročný študent Jan Palach, ktorý obetoval svoj mladý život na protest proti okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy, okliešťovaniu slobôd a narastajúcej pasivite verejnosti.
18. január 1939. Ustanovujúce zasadanie Snemu Slovenskej krajiny
Rozhodnutím prezidenta Česko-slovenskej republiky doc. JUDr. Emila Háchu z 4. januára 1939 bolo na 18. januára 1939 zvolané ustanovujúce zasadanie Snemu Slovenskej krajiny (SSK), ktorý vzišiel z volieb konaných 18. decembra 1938.
19. január. Narodenie P. Michala Lacka SJ
Dňa 19. januára si pripomíname narodenie jezuitského pátra, gréckokatolíckeho kňaza, profesora cirkevných dejín, publicistu, bibliografa, redaktora Vatikánskeho rozhlasu a horlivého zástancu práv slovenských gréckokatolíkov, Michala Lacka.
15. – 19. január 1989 – Palachov týždeň
Začiatkom roku 1989 bol československý komunistický režim v hlbokej kríze, ktorej symptómy boli viditeľné na každom kroku: od technologického zaostávania, cez nedostatok spotrebných tovarov a systematické porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd až po katastrofálny stav životného prostredia. Nespokojnosť občanov sa začala prejavovať aj verejne.
21. január 1945 – Masaker v Kľaku a Ostrom Grúni
21. január 1945 sa zapísal čiernymi písmenami do slovenských dejín. V tento deň sa obce Kľak a Ostrý Grúň stali dejiskom najväčšieho masakra zo strany vtedajšej nemeckej okupačnej moci.

21. január 1942 – Medzi obeťami masakra v Novom Sade boli aj Slováci
Medzi najväčšie, no verejnosti najmenej známe masakry 20. storočia v Európe, patria udalosti v oblasti Báčky, a osobitne v Novom Sade, kde maďarské okupačné sily v januári 1942 zabili viac ako tritisíc ľudí.
25. január 1949. Vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) bola politicko-ekonomická organizácia, ktorá v rokoch 1949 – 1991 združovala štáty sovietskeho bloku. Oficiálne mala riadiť a koordinovať výrobnú, obchodnú, vedecko-výskumnú a investičnú spoluprácu členských krajín. V skutočnosti však slúžila ako mocenský nástroj na presadzovanie politických a ekonomických záujmov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).
27. január 1945 - oslobodenie vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau
Vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau pri poľskom meste Osvienčim sa natrvalo stal symbolom holokaustu a ďalších zločinov, ktoré spáchalo hitlerovské Nemecko. Najväčšia nacistická továreň na smrť vznikla na jar 1940. Pôvodný tábor bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944.
28. január – 6. február 1951 - Vlna zatýkania významných slovenských komunistických politikov a funkcionárov
Po príchode sovietskych poradcov k československej bezpečnosti na jeseň roku 1949 sa začalo s odhaľovaním domnelého sprisahania v rámci KSČ, ktoré súviselo s kampaňou odhaľovania „nepriateľov" vo vnútri komunistických strán formujúceho sa sovietskeho bloku.
1.február 1942. Začiatok vysielania rozhlasovej stanice Hlas Ameriky (Voice of America)
Rozvoj rozhlasu ako masovokomunikačného média sprostredkúvajúceho informácie môžeme datovať do 30. rokov 20. storočia. Počas druhej svetovej vojny sa rozhlasové vysielanie ukázalo byť účinným propagandistickým nástrojom – jeho prostredníctvom sa dalo účinne čeliť nepriateľskej propagande...
20. február 1941. Prvý rozsudok nad predstaviteľmi slovenského exilu (Štefan Osuský a spol.)
Po Mníchovskej dohode z 30. septembra 1938, ktorá znamenala zásadnú zmenu vnútropolitických pomerov v Československu bola časť politického spektra (ľavicové strany) z politiky vylúčená a ďalšia časť politikov sa ocitla pred voľbou medzi pôsobením v rámci „zjednotenej" strany, či odchodom do ústrania, ilegality alebo emigrácie.

20. február 1951. Poprava aktivistov protikomunistického odboja A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára
Odpor proti nastupujúcemu komunizmu začal u vtedy mladých mužovAlberta Púčika a Antona Tunegu hneď po skončení druhej svetovej vojny. Obaja sa poznali už od detstva – pochádzali z Dolných Motešíc. Už v mladom veku sa obaja skamarátili aj s Eduardom Tesárom.
23. február 1945 – Vraždy Rómov v Dubnici nad Váhom
V období existencie samostatnej Slovenskej republiky (1939 – 1945) boli popri Židoch prenasledovanou skupinou obyvateľstva aj Rómovia. Na Slovensku sa malo pristúpiť k „trvalému riešeniu" tzv. rómskej otázky hneď po vyriešení tzv. židovskej otázky.
2. marec 1919 – narodenie evanjelického gen. biskupa Pavla Uhorskaia
Pavel Uhorskai bol slovenský evanjelický farár, prenasledovaný a väznený počas komunistického režimu. Po roku 1990 sa stal generálnym biskupom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
5. marec 1953 – Smrť J. V. Stalina
Zdravotný stav Josifa Vissarionoviča Stalina nebol nikdy dobrý. Krátko po skončení druhej svetovej vojny postihla vtedy 66-ročného sovietskeho diktátora ľahká mozgová mŕtvica, o ktorej sa verejnosť nikdy nedozvedela.
9. marec 1904. Narodenie Júliusa Ďuriša
Július Ďuriš – slovenský komunistický politik a novinár – sa po druhej svetovej vojne prepracoval medzi československú komunistickú elitu. Zastával významné stranícke i štátne funkcie a patril medzi popredných reprezentantov Slovenska v užšom vedení Komunistickej strany Československa (KSČ). Jeho osobnosť však postupne prekonala búrlivý vývoj – od komunistického dogmatika a radikála až po kritika sovietskej politiky a československej normalizácie.
14. marec 1939 – vyhlásenie Slovenského štátu slovenským snemom
Jozef Tiso z Berlína telefonicky požiadal prezidenta Háchu o zvolanie Snemu Slovenskej krajiny na 14. marca 1939. Snem po informačnom referáte J. Tisa o rokovaniach v Berlíne schválil vznik samostatného Slovenského štátu.

14. marec 1945 Bombardovanie Nových Zámkov
Nové Zámky, ktoré po prvej viedenskej arbitráži okupovalo Maďarsko, patrili medzi strategické dopravné uzly. Vzhľadom na to sa na konci druhej svetovej vojny stali terčom troch úderov letectva 15. americkej armády. Počas prvého bombardovania 7. októbra 1944 dopadlo na mesto asi 600 - 700 bômb. Druhý letecký útok prišiel o týždeň neskôr. Zúčastnilo sa ho 51 bombardérov, ktoré mali pôvodne napadnúť ropné rafinérie v Blechhammeri a Odertale na území Sliezska.
23. marec 1939. Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt
Už od 5. októbra 1938 podnikali maďarské polovojenské skupiny diverzné a teroristické akcie po celej dĺžke československo-maďarskej hranice. Situácia sa neupokojila ani po prvej Viedenskej arbitráži v novembri 1938. Vládne kruhy v Budapešti sa totiž neprestali usilovať o obnovenie nadvlády nad celým územím bývalého Horného Uhorska.
23. marec. Schôdzka v Drážďanoch
V dňoch 23. ̶ 24. marca 1968 sa vo východonemeckých Drážďanoch zišli predstavitelia Sovietskeho zväzu, Československa, Bulharska, Maďarska, Poľska a Nemeckej demokratickej republiky. Podľa pôvodného dohovoru mali rokovať o prehĺbení hospodárskej spolupráce. Východonemecký vodca Erich Honecker však už na začiatku stretnutia oznámil, že predmetom schôdzky bude vnútropolitická situácia v Československej socialistickej republike (ČSSR), kde sa rozvíjal demokratizačný proces známy ako pražská jar.
24. marec 1939. Vydanie vládneho nariadenia o zaisťovacom uväznení nepriateľov Slovenského štátu
Desať dní po vyhlásení Slovenského štátu prijala vláda na čele s predsedom Jozefom Tisom vládne nariadenie o zaisťovacom uväznení nepriateľov. V troch stručných paragrafoch zmocnila ministra vnútra, aby dal zaistiť osoby, ktoré „doterajšou činnosťou vzbudili a vzbudzujú vážnu obavu, že budú prekážkou v budovaní Slovenského štátu". Za týmto účelom mal minister vnútra zriadiť zaisťovací tábor, v ktorom mali byť zaistenci internovaní a fyzicky pracovať.
25. marec 1942 – 1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora
1. transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade v stredu 25. marca 1942 o 20:20 hod.

25. marec 1988 - Sviečková manifestácia
Pokojné zhromaždenie za náboženské a občianske slobody 25. marca 1988 v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí je dnes s odstupom času a po prvotnom historickom prebádaní považované za najdôležitejšie protirežimné vystúpenie občanov a veriacich od doby Charty 77 a zvolenia pápeža Jána Pavla II. v roku 1978, resp. už od Pražskej jari v roku 1968.
21. a 28. marec. Protesty proti okupácii Československa počas tzv. hokejového týždňa
Začiatkom roku 1969 prebiehal v komunistickom Československu pokračujúci proces tzv. normalizácie, ktorý v praxi znamenal likvidáciu reforiem prijatých v predaugustovom období roku 1968. Nástup tzv. normalizácie prebiehal najmä na pôde komunistickej strany, kde prichádzalo k prijímaniu rezolúcií a uznesení v súlade s líniou diktovanou zo Sovietskeho zväzu.
30. marec 1921. Narodenie biskupa Hnilicu
Pavol Hnilica sa narodil dňa 30. marca 1921 v obci Uňatín. Študoval v Kláštore pod Znievom, kde 12. augusta 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej (jezuiti), noviciát absolvoval v Ružomberku a prijal rehoľné meno Mária. V rokoch 1945 – 1948 študoval filozofiu v Brne a v Děčíne, v roku 1948 začal študovať teológiu v Trnave, štúdium však nemohol dokončiť.
5. apríl 1945 Košický vládny program
Košický vládny program (oficiálne Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov) bol výsledkom rokovaní v marci 1945 v Moskve medzi politickými stranami pôsobiacimi v československom exile v Londýne a Komunistickou stranou Československa. Nová vláda pod vedením bývalého československého vyslanca v Moskve Zdeňka Fierlingera bola prezidentom Edvardom Benešom menovaná v Košiciach 4. apríla 1945 a jej program bol prijatý na druhý deň, 5. apríla 1945.
7. apríla 1943 - Demarš Svätej stolice
Vatikánsky chargé d'affaires Mons. Giuseppe Burzio navštívil predsedu vlády Vojtecha Tuku, aby mu odovzdal demarš Svätej stolice so žiadosťou o zastavenie násilných deportácií Židov. Tuka demarš neakceptoval.
7. apríl – Výročie úteku Vrbu a Wetzlera z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau
7. apríla 1944 sa v tzv. vonkajšom okruhu vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau ukryli do jamy pod drevenými dielcami budúcich barakov Alfréd Wetzler a Walter Rosenberg (neskoršie krycie mená Jozef Lánik a Rudolf Vrba, pričom Vrba ho používal po vojne ako civilné). Tým sa po takmer dvojročnej snahe o prežitie začal ich útek, ktorého cieľom bolo rozšírenie Správy s informáciami o skrytých hrôzach a masovom priemyselnom vyvražďovaní ľudí, predovšetkým Židov.
11. apríl 1969. V Košiciach sa upálil Michal Levčík
V prvej polovici roku 1969 rezonovali v komunistickom Československu prípady sebaupálenia mladých ľudí, ktorých cieľom bolo mobilizovať spoločnosť pomaly prepadajúcu apatii z nastupujúcej tzv. normalizácie. Na Slovensku bol najznámejším prípadom takéhoto protestu upálenie sa vojaka základnej vojenskej služby Michala Levčíka v Košiciach dňa 11. apríla 1969.
13. apríl – Deň nespravodlivo stíhaných
Tajná akcia ŠtB s názvom „Akcia K (kláštory)“ sa uskutočnila v noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci národnej bezpečnosti (dnešná polícia), ľudových milícii, ŠtB niekde aj za asistencie armády vnikli do mužských kláštorov v celom Československu a konkrétne na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí. Akcia takéhoto rozsahu a za asistencie všetkých bezpečnostných zložiek patrila k najrazantnejším akciám nie len v Československu,ale v celej strednej Európe.
17. apríl 1969 - výmena Alexandra Dubčeka za Gustáva Husáka na čele KSČ
Posledné nádeje českej a slovenskej verejnosti, že sa v Československu podarí udržať aspoň zvyšky reforiem z roku 1968, padli 17. apríla 1969 na zasadaní Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).
26. apríl 1986 - havária v černobyľskej jadrovej elektrárni
Havária v sovietskej atómovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine zostáva do dnešných dní najhoršou katastrofou v histórii jadrovej energetiky. Napriek zvýšeným hodnotám radioaktivity aj na území Slovenska sa u nás povinne slávil 1. máj a dôsledky havárie sa zľahčovali alebo ututlávali.
28. apríl Akcia P
Komunistický projekt likvidácie gréckokatolíckej cirkvi v Československu sa začal v súčinnosti so sovietskym vedením v určitých kontúrach realizovať ešte pred komunistickým prevratom, predchádzala mu likvidácia gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine v roku 1946, v Rumunsku v roku 1948 a na Zakarpatskej Ukrajine v roku 1949. Od polovice roka 1949 už bolo len otázkou času, kedy sa tak udeje aj na Slovensku, pričom gréckokatolícka cirkev na Slovensku volila opciu prechodu do rímskokatolíckej cirkvi.
8. máj 1945 - Kapitulácia Nemecka
Druhá svetová vojna v Európe oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 hod. Aké boli okolnosti podpisu kapitulácie Nemecka a prečo bol v Sovietskom zväze dátum ukončenia vojny stanovený o deň neskôr?
9. máj 1948 - prijatie ľudovodemokratickej ústavy
Po skončení druhej svetovej vojny formálne platila v obnovenom Československu ústava z 29. februára 1920. Neodrážala však politické, štátoprávne a územné zmeny po roku 1945. Prijatie nového základného zákona štátu sa preto stalo hlavnou úlohou Ústavodarného zhromaždenia (ÚZ), ktoré vzišlo z parlamentných volieb v máji 1946.
10. máj 1960 – rozsiahla amnestia prezidenta Novotného
Pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Československa vyhlásil prezident republiky Anotnín Novotný rozsiahlu amnestiu, ktorá sa týkala aj 5319 z celkového počtu 8708 politických väzňov.
23. máj 1950 Zriadenie ministerstva národnej bezpečnosti
Vylúčenie Juhoslávie zo socialistického tábora v roku 1948 odštartovalo proces, ktorým sa postupne dostali pod sovietsku kontrolu kľúčové bezpečnostné a spravodajské zložky jednotlivých komunistických štátov. Hlavným prostriedkom k ich ovládnutiu sa stali sovietski bezpečnostní poradcovia, ktorí pôsobili v každom sovietskom satelite.
25. – 29. mája 1949 IX. zjazd Komunistickej strany Československa
V dňoch 25. – 29. mája 1949 sa v Prahe uskutočnil IX. zjazd Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorý priniesol razantný nástup stalinizácie českej a slovenskej spoločnosti, ekonomiky a kultúry. Okrem vyhlásenia nového programu rozvoja spoločnosti sformuloval aj tzv. generálnu líniu výstavby socializmu v Československu a potvrdil zostrený kurz voči predstaviteľom „domácej reakcie". Keďže to bol prvý zjazd od prevratu vo februári 1948, stal sa zároveň pompéznou oslavou víťaznej cesty českých a slovenských komunistov k monopolu moci a ukážkou ich rastúcej sebadôvery, autority v štáte a v neposlednom rade aj kultu osobnosti Klementa Gottwalda.
27. máj 1942 - Heydrichiáda
27. mája 1942 bol v Prahe pri bojovej akcii príslušníkov exilovej čs. armády rtm. Jozefa Gabčíka a rtm. Jana Kubiša ťažko zranený zastupujúci ríšsky protektor generál SS a polície Reinhard Heydrich. Úspešný útok na jedného z najmocnejších mužov Tretej ríše nacistov šokoval. Neváhali preto pristúpiť k brutálnym opatreniam. Ešte v ten istý deň bol v Protektoráte Čechy a Morava vyhlásený výnimočný stav. Pomocníci páchateľov, ale aj osoby, ktoré im poskytli pomoc alebo schvaľovali atentát, mali byť zastrelené s celou svojou rodinou.
10. jún 1949 – Založenie štátnej Katolíckej akcie
Rok 1949 v našich dejinách znamenal aj zostrený boj štátnej moci voči katolíckej cirkvi. Vláda sa rozhodla vyriešiť tento zápas prostredníctvom tzv. Katolíckej akcie, ktorú zneužila na svoje ciele a poštátnila.
20. − 30. jún 1968. Vojenské cvičenie „Šumava“
Na začiatku apríla 1968 dospelo sovietske vedenie k záveru, že československým komunistom sa vymkol z rúk demokratizačný proces a vlastnými silami už nie sú schopní zabrániť nástupu „kontrarevolúcie".
21. jún 1914 Narodenie Chaviva Reik
Chavivu Reickovú si dnes pripomíname pri príležitosti jej nedožitých 110 rokov. Je jednou z najodvážnejších žien a hrdiniek, ktoré počas druhej svetovej vojny aktívne bojovali proti nacizmu a ľudáckemu režimu. Židovské dievča z chudobnej rodiny sa vrátilo na Slovensko, aby vystúpilo so zbraňou v ruke aj v Slovenskom národnom povstaní. Na svoj pôvod bola hrdá, hoci za to zaplatila životom.
27. jún 1968. Manifest 2000 slov
Dňa 27. júna 1968 bol na stránkach časopisu Literární listy a v denníkoch Mladá fronta a Zemědelské noviny zverejnený politický manifest českého novinára Ludvíka Vaculíka 2000 slov, které patří dělníkům, zemědělcům, umělcům a všem, ktorý je považovaný za najdôležitejší dokument Pražskej jari.

27. júna 1944 - k výročiu úmrtia Milana Hodžu
Milan Hodža (1. 2. 1878, Sučany – 27. 6. 1944 Clearwater, USA) je jedna z najvýznamnejších osobnosti slovenskej politiky a diplomacie prvej polovice 20. storočia. Kariéru začal budovať v rakúsko-uhorskej monarchii, keď sa podieľal na zásadných reformách monarchie. V medzivojnovom období bol podpredsedom agrárnej strany. V druhej polovici 30. rokov sa stal jediným slovenským predsedom československej vlády. Bol stúpencom koncepcie samosprávy Slovenska. Po zániku Československa odišiel do exilu, kde založil Slovenskú národnú radu v Paríži.
7. júl 1985. Národná púť na Velehrade
Na rok 1985 pripadlo 1100. výročie úmrtia svätého Metoda, prvého moravského arcibiskupa a spolupatróna Európy. Pri tejto príležitosti sa pápež Ján Pavol II. rozhodol udeliť Zlatú ružu, zvláštne vyznamenanie za lojalitu Svätej stolici, velehradskej bazilike pri Uherskom Hradišti, v ktorej sa každoročne konala Národná púť na počesť svätého Metoda a jeho brata svätého Cyrila.
9. júl 1947 – Marshallov plán
Dňa 9. júla 1947 odletela do Moskvy na rokovanie so sovietskymi najvyšším predstaviteľmi čs. vládna delegácia, oficiálne mali byť predmetom rokovaní konzultácie o účasti Československa na Marshallovom pláne, československo-francúzskej spojeneckej zmluve a prehĺbenia československo-sovietskych hospodárskych kontaktov.
11. júl 1960 - Prijatie socialistickej ústavy
Stabilizácia komunistického režimu na konci 50. rokov minulého storočia sa odrazila v prijatí socialistickej ústavy. Oficiálne sa potreba jej vypracovania zdôvodňovala tvrdením, že v Československu už bol vybudovaný socializmus a došlo k zániku „vykorisťovateľských" tried.
21. júl 1939. Prijatie ústavy prvej Slovenskej republiky
Dňa 21. júla 1939 prijal Slovenský snem ústavným zákonom č. 185/1939 ústavu Slovenskej republiky. Ústavu vypracovala z poverenia predsedníctva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) osobitná komisia pod vedením profesora Vojtecha Tuku.
26. júl 1904. Narodenie Ivana Horvátha
Ivan Horváth – slovenský sociálnodemokratický a neskôr komunistický politik, právnik, diplomat, spisovateľ a publicista – sa po roku 1945 prepracoval do vrcholovej slovenskej politiky. Koncom roku 1950 bol však zatknutý a o štyri roky neskôr odsúdený vo vykonštruovanom politickom procese. Vo väzení strávil viac ako deväť rokov.
2. august – Pamätný deň rómskeho holokaustu
Pamätný deň rómskeho holokaustu je príležitosťou pripomenúť si udalosti, ktoré sa odohrali v noci z 2. na 3. augusta v roku 1944, kde pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora pre Rómov v Osvienčime Brezinke zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. Počas vojny zahynulo približne 500-tisíc Rómov.
4. august 1944 – Vojensko-politická misia ministra obrany Slovenskej republiky gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve
Jedným z pokusov, ako vymaniť Slovenskú republiku spod vplyvu Nemecka, bola vojensko-politická misia ministra obrany gen. Ferdinanda Čatloša v Moskve v auguste 1944.
8. august 1949 – Rozhodnutie o zriadení zvláštneho oddelenia pre hľadanie nepriateľov v KSČ pri Ministerstve vnútra
V júni 1949 K. Gottwald zriadil zvláštnu komisiu T, zloženú z pracovníkov straníckeho aparátu a ŠtB, ktorá mala za úlohu preveriť celkovo 60 vytipovaných významných osôb (napr. ministra vnútra Václava Noska, ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa). Aby sa vyšetrovanie urýchlilo, 8. augusta 1949 komisia T rozhodla o zriadení zvláštneho oddelenia pre hľadanie nepriateľov v KSČ, ktoré malo byť súčasťou rezortu Bezpečnosti.
14. august 1989 – Bratislavská päťka
Posledným pokusom komunistického režimu na Slovensku o zastrašenie protirežimných aktivistov bolo zatknutie členov tzv. bratislavskej päťky v auguste 1989.
20. - 21. august 1968 – Okupácia Československa
Rok 1968 sa zapísal do dejín komunistického Československa pokusom o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou, čo v praxi znamenalo snahu o demokratizáciu komunistického systému. Sovietsky zväz sa na to od začiatku pozeral kriticky. Keďže na výhrady československé vedenie nepristúpilo, sovieti sa rozhodli zvrátiť vývoj vojenskou akciou.
22. august 1968 – 14. mimoriadny zjazd KSČ v Prahe - Vysočanoch
Hneď po invázii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do ČSSR bol zvolaný 14. mimoriadny zjazd KSČ, ktorý sa mal pôvodne konať 9. septembra 1968.

22. august 1969. Prijatie “obuškového zákona“
V súvislosti s prvým výročím násilného ukončenia Pražskej jari očakávalo vedenie KSČ masové protesty českej a slovenskej verejnosti. Na zásah proti demonštrantom boli už v júli 1969 vyčlenené špeciálne jednotky Československej ľudovej armády, Zboru národnej bezpečnosti a Ľudových milícií.
29. august 1944 – začiatok Slovenského národného povstania
Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky.
31. august 1971. Ustanovujúca schôdza Združenia katolíckych duchovných Pacem in Terris
Československý komunistický režim sa po celú dobu svojej existencie usiloval získať kontrolu nad katolíckou cirkvou. Už 10. júna 1949 bola v Prahe založená tzv. Katolícka akcia (KA) združujúca „vlasteneckých kňazov“ a „pokrokových veriacich“, ktorí podporovali politiku Komunistickej strany Československa (KSČ).
8. september 1944. Začiatok Karpatsko-duklianskej operácie
Základným predpokladom úspechu Slovenského národného povstania bolo rýchle spojenie povstaleckých ozbrojených síl na strednom Slovensku s Červenou armádou. Organizátori povstania počítali s tým, že sovietskym vojskám otvorí cestu cez karpatské priesmyky Východoslovenská armáda, ktorá bola rozmiestnená v priestore Prešov − Humenné − Medzilaborce − Bardejov. Tento zámer však stroskotal.
9. september 1941 – vydanie tzv. Židovského kódexu
Dňa 9. septembra 1941 (utorok) vydala vláda SR nariadenia č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov - tzv. Židovský kódex. Na rozdiel od zákonov nepodliehali nariadenia vlády schváleniu Snemu a prezidenta. Medzi rokmi 1939-1945 to bola najrozsiahlejšia vydaná právna norma.
13. september 1944 – odvlečenie generálov Čatloša a Turanca do Moskvy; začiatok odvliekania slovenských občanov do ZSSR (1944-1945)
Medzi najtragickejšie kapitoly našich dejín v 20. storočí patrí násilné a protiprávne odvliekanie slovenských, resp. československých občanov do ZSSR, spravidla do trestných táborov známych pod skratkou GULAG.
21. september 1944. Masaker v Sklenom
Medzi najviac tabuizované udalosti spojené so Slovenským národným povstaním (SNP) patrila hromadná vražda 187 mužov nemeckej národnosti z obce Sklené, ktorú spáchali 21. septembra 1944 príslušníci 3. roty 8. oddielu 1. československej partizánskej brigády J. V. Stalina.
26. september 1924 - narodenie saleziána Michaela Rafaela Černého SDB
Rafael Černý bol saleziánom, hudobníkom, pedagógom, prekladateľom, kňazom. V roku 1950 bol násilne internovaný v rámci likvidácie reholí komunistickým režimom. V tom istom roku sa mu podarilo ilegálne prekročiť rieku Moravu a následne študovať v Taliansku. V emigrácií sa venoval literárnej činnosti a duchovnej správe slovenských emigrantov.
30. september 1938 – Mníchovská dohoda
Aké hlavné okolnosti viedli k Mníchovskej dohode a aké mala dôsledky?
2. október - samizdat Bratislava/nahlas
2. októbra 1987 vyšiel samizdat Bratislava/nahlas. Šesť redaktorov (Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Eugen Gindl, Mikuláš Huba a Peter Tatár), dvadsaťtri autorov, štyridsaťdva recenzentov mapovalo v tomto dokumente na 64-strách katastrofálny stav životného prostredia, kultúrnych pamiatok, verejnej dopravy, služieb ako aj zdravotného stavu obyvateľstva v hlavnom meste vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky. Bratislava/nahlas bola formálne vydaná ako príloha k zápisnici Základných organizácií č. 6 a 13 Slovenského zväzu ochrancov
6. október 1948 - Zákon č. 231/1948 Sb. na ochranu ľudovodemokratickej republiky
Necelých osem mesiacov po komunistickom prevrate prijalo Národné zhromaždenie 6. októbra 1948 jednohlasne zákon č. 231 na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Zákon legalizoval represívne prostriedky používané pri upevňovaní a ochrane komunistického režimu.
11. október 1923. 100 rokov od narodenia kapucína Petra Šebastiána Jaďuďa, OFM Cap
Peter Jaďuď sa narodil 11. októbra 1923 v Selciach pri Krupine. Do radu kapucínov vstúpil 2. augusta 1942 a 3. augusta 1946 zložil večné sľuby. Za kňaza bol vysvätený biskupom Michalom Buzalkom 15. mája 1947 v Bratislave.
12. október - Deň samizdatu
12. októbra 1988 podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského (1936 - 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročný trest odňatia slobody.

12. október 1988. Založenie Výboru solidarity s Ivanom Polanským
Vydávanie samizdatovej literatúry patrilo k fenoménom Slovenska v 80. rokoch. Táto svojrázna forma vydávania pomáhala ľuďom dostať sa k oficiálne zakázanej literatúre. Za výrobou samizdatov stála najmä tvrdá práca a nezdolná odvaha niekoľkých odvážlivcov, ktorí napriek skrytému či otvorenému prenasledovaniu režimom dokázali vydávať stovky prohibitných publikácií a textov v tisícových nákladoch a šírili ich medzi ľudí. Medzi týmito osobnosťami mal významné postavenie aktivista tajnej cirkvi z Novej Dubnice Ivan Polanský.
18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol.
Proces s bývalým slovenským partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom a spol. patril medzi najväčšie vykonštruované politické procesy v Československu.
27. október - porážka Slovenského národného povstania
Povstalecké ozbrojené sily neboli na dlhodobý boj v nepriateľskom obkľúčení pripravené z materiálnej ani morálnej stránky.
2. november 1938 – Viedenská arbitráž - Mníchov pre Slovensko
Výsledkom spoločného rozhodnutia zástupcov nacistického Nemecka a fašistického Talianska bola strata vyše 20 % ako územia Slovenska, tak aj obdobnej časti Podkarpatskej Rusi.
5. november 1988. Založenie Československého helsinského výboru
Na podnet Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva vznikla 5. novembra 1988 v Prahe mimovládna organizácia s názvom Medzinárodná helsinská federácia – Československý helsinský výbor (ČsHV).
9. november - Pád Berlínskeho múru
Od vzniku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) 7. októbra 1949 do augusta 1961 emigrovalo 2,7 milióna jej občanov do Spolkovej republiky Nemecko (SRN).
16.-17. november 1989 - Demonštrácia študentov v Bratislave, začiatok novembrových udalostí
Slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí v Bratislave oslavovali Medzinárodný deň študentov, urobili manifestačný sprievod, ktorým verejne demonštrovali proti komunistickej diktatúre. Na Slovensku sa tým začali novembrové udalosti roku 1989, ktoré sa skončili pádom komunistického režimu.
17. november 1939. Nacistické represálie proti študentom a zatvorenie českých vysokých škôl
Dňa 28. októbra 1938 sa pri príležitosti 21. výročia vzniku Československej republiky uskutočnili v Protektoráte Čechy a Morava masové demonštrácie proti nemeckej okupácii. K najväčším protestom došlo v Prahe, kde vyšlo do ulíc asi 100 000 ľudí.
20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol.
Proces s Rudolfom Slánským a spol. bol najväčším povojnovým politickým procesom s vedúcimi komunistickými predstaviteľmi nielen v Československu, ale aj v celom sovietskom bloku.
27. november 1989 - Generálny štrajk v ČSSR
Brutálny zákrok bezpečnostných zložiek proti pokojnej manifestácii pražských študentov 17. novembra 1989 vyvolal odpor v celej Československej socialistickej republike (ČSSR). 19. novembra 1989 vznikli v Prahe a Bratislave nezávislé občianska iniciatívy Občanské fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré začali organizovať masové protesty proti komunistickému režimu.
29. november - Zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany
Úspešný generálny štrajk 27. novembra 1989 prinútil vedúce špičky československého komunistického režimu, aby súhlasili s požiadavkou opozície na zmeny v Ústave a rekonštrukciu federálnej vlády.
9. december 1953 – Politický proces s Oskarom Valáškom a spol.
Medzi paradoxy politických procesov zo začiatku 50. rokov patrilo, že sa ich obeťami stali aj osoby, ktoré sa aktívne podieľali na nastolení a upevňovaní komunistického režimu na Slovensku a na odštartovaní mašinérie politických perzekúcií. Pred súdmi neskončili len vysokopostavení činitelia komunistickej strany, ale aj vedúci funkcionári Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
10. december 1989. Vymenovanie „vlády národného porozumenia“
Najdôležitejším výsledkom zrušenia ústavného článku o mocenskom monopole Komunistickej strany Československa bola rekonštrukcia federálnej vlády. Úradujúci premiér Ladislav Adamec predstavil 3. decembra 1898 nový ministerský kabinet, v ktorom však prenechal nekomunistom iba päť z 21 kresiel.

10. december 1948 – Schválenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN
V snahe zabrániť opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny začala už v roku 1945 pripravovať Organizácia spojených národov (OSN) deklaráciu, ktorý mala slúžiť ako vzor pre vytvorenie právnych noriem na ochranu ľudských práv. Vypracovaním tohto dokumentu bola poverená komisia odborníkov zo sedemnástich krajín pod vedením americkej diplomatky a bývalej prvej dámy USA Eleanor Rooseveltovej.
18. december 1938 – Voľby do Snemu Slovenskej krajiny – prvého slovenského zákonodarného orgánu
Snem Slovenskej krajiny bol základným štátoprávnym atribútom autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Cesta k jeho vytvoreniu sa otvorila prijatím ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny Národným zhromaždením 22. novembra 1938.

→ ←