Existuje vedecký konsenzus o globálnom oteplovaní? (original) (raw)
To, že ľudia spôsobujú globálne otepľovanie, je postoj akadémií vied 19 krajín plus mnohých vedeckých organizácií, ktoré študujú vedu o klíme. Konkrétnejšie okoľo 95 % klimatológov aktívne publikujúcich vedecké práce podporuje tento konsenzus.
Vedci potrebujú podoprieť svoje názory výskumom a údajmi, ktoré prežijú proces recenzovania.. Prehľad všetkých abstraktov prác s témou „globálna klimatická zmena“, ktoré prešli recenziou a boli zverejené medzi rokmi 1993 a 2003, ukázal, že nejestvuje ani jediná práca odmietajúca súhlasné stanovisko, že globálne oteplovanie je spôsobené ľudmi (Oreskes 2004). 75 % prác súhlasilo s týmto konsenzom a 25 % sa nevyjadrilo (boli sústredené na metódy alebo paleoklimatické analýzy).
Neskorší výskum takýto výsledok potvrdil. Prieskum medzi 3146 vedcami študujúcimi Zem kládol otázku „myslíte si, že ľudská aktivita je podstatný faktor, ktorý sa podieľa na zmenách stredných globálnych teplôt?“ (Doran 2009). Viac ako 90 % účastníkov malo hodnosť Ph.D., ďalších 7 % magisterský titul. Celkovo 82 % vedcov odpovedalo áno. Čo je najzaujímavejšie, sú odpovede v porovnaní so stupňom expertízy v klimatológii. Z vedcov, ktorí boli ne-klimatológovia a nepublikovali výskum, kladne odpovedelo 77 %. Ale až 97,4 % klimatológov (75 zo 77), ktorí aktívne publikujú výskumy o klimatických zmenách, odpovedalo áno. Ako úroveň aktívneho výskumu a špecializácie v klimatológii rastie, tak narastá aj zhoda o tom, že ľudia podstatne menia globálne teploty.
_Graf 1: Odpoveď na otázku prieskumu „myslíte si, že ľudská aktivita je podstatný faktor, ktorý sa podieľa na zmenách strednej globálnej teploty?“ (Doran 2009). Dáta o bežnej verejnosti sú z prieskumu Gallup 2008.
Najnápadnejší je rozdiel medzi klimatickými expertmi (97 %) a verejnosťou (58 %). Práca uzatvára
„zdá sa, že debata o autenticite globálneho otepľovania a úlohy, ktorú hrá ľudská aktivita, je prevažne neexistujúca medzi tými, čo rozumejú jemným rozdielom a vedeckým základom dlhotrvajúcich klimatických procesov. Výzva sa javí skôr v tom, ako efektívne komunikovať tento fakt so zákonodarcami a s verejnosťou, ktorá pokračuje v mylnom vnímaní debaty medzi vedcami.“
Takýto ozaj väčšinový súhlas medzi odborníkmi na klíma bol potvrdený nezávislou štúdiou, ktorá zahrnula všetkých klimatickích vedcov, ktorí verejne podpísali prehlásenia podporujúce alebo odmietajúce konsenzus. Štúdia zistila, že konsenzus podporuje 97 % až 98 % z 50 najvetších expertov (Anderegg 2010) (fakticky ide o všetkých 50, lebo jeden z ních, Roger Pielke sr. už nezastáva taký názor, ako v roku 1992). Okrem toho skúmala množstvo publikácií každeho z vedcov ako mierku ích odbornosti v klimatológii. Zistila, že priemerný počet publikácií tých, ktorí nie sú presvedčení (tzv. skeptikov) je iba polovičný v porovnaní s tými, ktorí súčasnými dokladmi predvedčení sú. Nielen že je tu veľký rozdiel medzi počtom presvedčených a nepresvedčených, jestvuje aj priepasť medzi úrovňou odbornosti oboch skupín.
Graf 2: Rozdelenie počtu badateľov presvedčených dokladmi o antropogénnej príčine klimatickej zmeny a tých, ktorí presvedčení nie sú, v závislosti na množstve ích publikácií (Anderegg 2010) .
Vedecké organizácie podporujúce konsenzus
Nasledujúce vedecké organizácie podporujú pozíciu konsenzu, že „väčšina globálneho otepľovania v posledných dekádach môže byť prisudzovaná ľudskej aktivite.“ :
- American Association for the Advancement of Science
- American Astronomical Society
- American Chemical Society
- American Geophysical Union
- American Institute of Physics
- American Meteorological Society
- American Physical Society
- Australian Coral Reef Society
- Australian Meteorological and Oceanographic Society
- Australian Bureau of Meteorology and the CSIRO
- British Antarctic Survey
- Canadian Foundation for Climate and Atmospheric Sciences
- Canadian Meteorological and Oceanographic Society
- Environmental Protection Agency
- European Federation of Geologists
- European Geosciences Union
- European Physical Society
- Federation of American Scientists
- Federation of Australian Scientific and Technological Societies
- Geological Society of America
- Geological Society of Australia
- International Union for Quaternary Research (INQUA)
- International Union of Geodesy and Geophysics
- National Center for Atmospheric Research
- National Oceanic and Atmospheric Administration
- Royal Meteorological Society
- Royal Society of the UK
Vedecké spoločnosti z 19 rôznych krajín všetky podporujú konsenzus. 11 krajín podpísalo spoločné vyhlásenie podporujúce pozíciu konsenzu:
- Academia Brasiliera de Ciencias (Brazil)
- Royal Society of Canada
- Chinese Academy of Sciences
- Academie des Sciences (France)
- Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina (Germany)
- Indian National Science Academy
- Accademia dei Lincei (Italy)
- Science Council of Japan
- Russian Academy of Sciences
- Royal Society (United Kingdom)
- National Academy of Sciences (USA) (12 Mar 2009 news release)
List od osemnástich vedeckých organizácií Americkému Kongresu hovorí:
„Pozorovania na celom svete jasne ukazujú, že zmena klímy prebieha, a rigorózne vedecké výskumy demonštrovali, že skleníkové plyny emitované ľudskou aktivitou sú toho hlavnou príčinou. Tieto závery sú založené na mnohých nezávislých líniách dôkazov a opačné tvrdenia sú nezlučiteľné s objektívnym hodnotením obrovského súboru vedeckých prací, ktoré prešli recenzným riadením.
Konsenzus je tiež podporovaný Spoločným vyhlásením siete Afrických vedeckých spoločností (NASAC) zahrňujúc tieto telesá:
- African Academy of Sciences
- Cameroon Academy of Sciences
- Ghana Academy of Arts and Sciences
- Kenya National Academy of Sciences
- Madagascar's National Academy of Arts, Letters and Sciences
- Nigerian Academy of Sciences
- l'Académie des Sciences et Techniques du Sénégal
- Uganda National Academy of Sciences
- Academy of Science of South Africa
- Tanzania Academy of Sciences
- Zimbabwe Academy of Sciences
- Zambia Academy of Sciences
- Sudan Academy of Sciences
Ďalšie dve vedecké spoločnosti, ktoré podporujú konsenzus:
_(Prvú verziu prekladu napísala Kristína Tabačková, upravil a zverejnil a aktualizoval J. Hollan; doplňujúce informácie a diskúziu viď anglický originál; ďalšie poznámky sú na jeho konci pre registrovaných čitatelov. O študii z roku 2010 viď aj interview s jedným z najvätších klimatológov v histórii, Stephenom Schneiderom.)