1. január 1977. Vydanie vyhlásenia Charty 77. (original) (raw)

1. augusta 1975 pripojil v Helsinkách prezident ČSSR Gustáv Husák svoj podpis pod Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Siedmy bod tohto dokumentu zaväzoval účastníkov KBSE k rešpektovaniu ľudských práv a základných slobôd vrátane slobody zmýšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia. Štáty sovietskeho bloku však nemienili svoje ľudskoprávne záväzky dodržiavať. Výnimkou nebolo ani vtedajšie Československo. Vzhľadom na to sa v decembri 1976 rozhodla skupina českých disidentov založiť nezávislú iniciatívu, ktorá by monitorovala porušovanie ľudských a občianskych práv. Autorom podstatnej časti vyhlásenia iniciatívy bol dramatik Václav Havel a názov Charta 77 pre ňu vymyslel spisovateľ Pavel Kohout.

Prvých 242 signatárov podpísalo vyhlásenie Charty 77 už na konci roka 1976. Napriek zámeru organizátorov, aby sa iniciatíva stala širokou platformou, ktorá bude združovať zástupcov rôznych profesií, politických názorov a náboženských vyznaní z celého Československa, oslovila takmer výlučne pražských ľavicových intelektuálov. Na Slovensku, kde opozičné hnutie proti komunistickému režimu vychádzalo predovšetkým z radov katolíckych disidentov, zaznamenala minimálny ohlas.

Vyhlásenie Charty 77 bolo zverejnené 1. januára 1977. Dokument konkrétne poukazoval na to, že v ČSSR nie je dodržiavaná sloboda náboženského vyznania, sloboda pohybu, sloboda slova a občania sú perzekvovaní za svoje názory. Chartisti zároveň spomedzi seba zvolili troch hovorcov, ktorí mali v mene iniciatívy vydávať stanoviská k aktuálnym politickým udalostiam. Prvými hovorcami Charty 77 sa stali Václav Havel, bývalý minister zahraničných vecí Jiří Hájek a filozof Jan Patočka.

Reakcia komunistického režimu na Chartu 77 bola veľmi ostrá. Štátna bezpečnosť zatkla 6. januára 1977 Václava Havla, Ludvíka Vaculíka a Pavla Landovského, aby im znemožnila odovzdať vyhlásenie iniciatívy Federálnemu zhromaždeniu ČSSR a ďalším inštitúciám. Nedokázala však zabrániť zverejneniu dokumentu v zahraničnej tlači. Vzhľadom na to rozpútali štátne orgány proti signatárom Charty 77 štvavú kampaň. V médiách boli označovaní ako „stroskotanci a samozvanci", „verní služobníci a agenti imperializmu", „skrachovaní politici" a „medzinárodní dobrodruhovia". Vyvrcholením tejto kampane bolo 28. januára 1977 zhromaždenie v pražskom Národnom divadle, na ktorom poprední herci, hudobníci, spisovatelia a ďalší umelci vyjadrili podporu kultúrnej politike KSČ podpisom vyhlásenia nazvaného Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru. Tento text sa stal všeobecne známy ako Anticharta. Počas nasledujúcich dní pokračovala podpisová akcia proti Charte 77 v ďalších mestách, ale v konečnom dôsledku sa skončila fiaskom. Na mnohých pracoviskách totiž zamestnanci požadovali, aby sa mohli pred odsúdením vyhlásenia Charty 77 zoznámiť s jeho obsahom. Štátne orgány čosi také striktne odmietli so zdôvodnením, že zverejnenie „protisocialistického pamfletu" by naplnilo skutkovú podstatu trestného činu poburovania a kampaň v tichosti zastavili.

Do konca roka 1989 vyhlásenie Charty 77 podpísalo 1889 osôb, pričom 42 z nich pochádzalo zo Slovenska. Mnohí na to doplatili stratou zamestnania alebo vynúteným odchodom do emigrácie. Ďalších stíhali na základe obvinení z rozvracania republiky, prípadne z poškodzovania záujmov republiky v cudzine. J. Patočka po opakovaných výsluchoch na Štátnej bezpečnosti dostal záchvat mozgovej mŕtvice, ktorému 13. marca 1977 podľahol.

Nízky počet signatárov iniciatívy spôsobil, že Charta 77 nemala na spoločenské dianie v Československu výraznejší vplyv. Medzi občanmi kolovali jej dokumenty len v strojopisných kópiách. Skutočný význam nadobudla až v novembri 1989, keď sa chartisti podieľal na rokovaniach s predstaviteľmi KSČ a po zmene režimu vstúpili do novovzniknutých politických strán a hnutí. Oficiálne bola činnosť Charty 77 ukončená 3. novembra 1992.

Autor textu: Tomáš Klubert

Miroslav Kusý, jeden zo slovenských signatárov Charty 77. Zdroj: Archív M. Kusého

Spisovateľ Dominik Tatarka bol tiež signatárom Charty 77. Zdroj: Archív Jána Budaja

Václav Havel bol vedúcou osobnosťou Charty 77 a jedným z jej prvých hovorcov. Zdroj: Archív ÚPN/I. Sivák