Alfred Wegener (original) (raw)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| Alfred Wegener | |
|---|---|
 Nemecký meteorológ a geológ |
|
| Narodenie | 1. november 1880Berlín, Nemecké cisárstvo |
| Úmrtie | 2. november 1930 (50 rokov)Grónsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Alfred Wegener(plné texty diel autora) |
| Commons |  Alfred Wegener |
 Portál vied o Zemi Biografický portál |
Alfred Lothar Wegener (* 1. november 1880, Berlín – † 2. november 1930, Grónsko) bol nemecký vedec. Aj keď doktorát získal z astronómie (Berlín 1904), zaoberal sa viacerými odbormi, hlavne meteorológiou a geológiou. Jeho najznámejšou vedeckou prácou je teória pohybu kontinentov.
Alfréd Wegener sa narodil v rodine teológa a učiteľa jazykov na gymnáziu ako najmladšie z piatich detí. Študoval na gymnáziu v Berlíne, kde patrili medzi jeho najobľúbenejšie predmety fyzika a chémia. Po ukončení gymnázia pokračoval od roku 1900 v štúdiu fyziky, meteorológie a astronómie na univerzitách v Berlíne, Heidelbergu a Innsbrucku. Štúdium ukončil dizertačnou prácou z astronómie.
V roku 1905 sa zamestnal ako asistent v Beeskowskom aeronautickom observatóriu, kde pracoval spolu so svojim bratom Kurtom. Stali sa priekopníkmi vo využívaní prieskumu počasia pomocou balónov (meranie vzdušných prúdov).
1906 sa zúčastnil na expedícii do Grónska. Cieľ expedície, ktorej sa zúčastnilo 25 výskumníkov vedených Ludvigom Mylius-Erichsenom, bolo štúdium cirkulácie polárnych vetrov a založenie prvej meteorologickej stanice v Grónsku. Wegenerovi sa veľmi zapáčila ľadová scenéria Grónska, vrátil sa tam ešte niekoľkokrát.
Po návrate 1908 sa zamestnal na univerzite v Marburgu, kde napísal knihu „Thermodynamik der Atmosphäre“. V Marburgu pri štúdiu skamenelín zistil ich podobnosť na oboch stranách Atlantiku, čo ho viedlo k napísaniu článku o „pohybe kontinentov“ (1912). Tu stretol aj svoju budúcu manželku Else Köppen, dcéru jedného z vtedajších popredných meteorológov Wladimira Köppena. Oženil sa s ňou v roku 1913 a mali spolu tri dcéry. Ešte v tom istom roku sa vrátil na druhú expedíciu do Grónska.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval na fronte, po viacnásobnom zranení sa v roku 1915 natrvalo vrátil domov. Venoval sa práci na jeho slávnej knihe „Die Entstehung der Kontinente und Ozeane“. Po vojne sa spolu s rodinou presunul do námorného observatória v Hamburgu. Napísal knihu „Die Klimate der geologischen Vorzeit“. V roku 1924 odišiel do Grazu, kde prijal špeciálne vytvorené miesto profesora meteorológie a geofyziky.
V roku 1930 organizoval poslednú expedíciu do Grónska, ktorá sa mu stala osudnou. Pri návrate zo záchrannej výpravy, ktorá mala doručiť jedlo kolegom, zomrel na podchladenie.
Wegenerove náčrtky, ako sa mohli kontinenty spájať a rozdeľovať do súčasnej podoby.
Wegenerova teória lepšie vysvetľovala nálezy rovnakých skamenelín a horninových vrstiev na vzdialených kontinentoch ako rôzne teórie pred ňou (napr. existencia pevninských mostov v dávnej minulosti Zeme, ktoré spájali Južnú Ameriku s Afrikou, Severnú Ameriku s Európou a Indiu s Madagaskarom). Taktiež bola lepšia pri objasnení vzniku pohorí ako „kontraktačná teória“, ale hlavný dôvod jej odmietania bol, že nepodávala vysvetlenia príčin tohto pohybu.
Sám autor prišiel s vysvetlením, že príčinou tohto pohybu sú odstredivé sily Zeme. Veril, že Pangea bola sústredená pri Južnom póle, a časom sa pôsobením odstredivých síl roztrhala na viacero kontinentov. Toto však bolo zamietnuté, nakoľko odstredivé sily nestačia na takýto pohyb. Taktiež sa pokúsil vysvetliť príčinu pôsobením príťažlivých síl Slnka a Mesiaca, čo bolo opäť zamietnuté.
Až v roku 1929 rozpracoval Arthur Holmes ďalšiu z Wegenerových myšlienok, že pohyb spôsobuje cirkulácia tepla vo vnútri Zeme. Aj keď sa tejto myšlienke tiež v tých časoch nedostalo pochopenia, neskôr sa ukázala, ako najpravdepodobnejšia príčina pohybu kontinentov.
Wegener ako prvý vypracoval koncepciu turbulencií vzdušných prúdov, ako aj objasnil správanie sa vrchných vrstiev atmosféry. Okrem toho objasnil princíp fatamorgány.
- Thermodynamik der Atmosphäre, 1911 a 1924
- Die Entstehung der Kontinente und Ozeane, 1915 a 1929
- Wind- und Wasserhosen in Europa, 1917.
- Das detonierende Meteor vom 3. April 1916, 3 1/2 Uhr nachmittags in Kurhessen, 1917 a 1918
- Der Farbenwechsel grosser Meteore, 1918
- Durch die weiße Wüste, 1919
- Theorie der Haupthalos, 1926
- Versuche zur Aufsturztheorie der Mondkrater, 1920
- Die Entstehung der Mondkrater, 1921
- Pilotballonaufstiege auf einer Fahrt nach Mexiko März bis Juni 1922
- Vertraulicher Bericht über die Grönland-Expedition 1929
- Vorlesungen über Physik der Atmosphäre, 1935
- Mit Motorboot und Schlitten in Grönland, 1935
- Po Alfredovi Wegenerovi je pomenovaný inštitút pre polárny a meteorologický výskum v Bremerhavene v Nemecku, založenom v roku 1980.
- Jeho meno nesú krátery na Marse a Mesiaci, ako aj planétka 29227 Wegener.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Wegener.- Životopis Alfeda Wegenera
- stránka Wegenerovho inštitútu (v angličtine)