Baskičtina (original) (raw)
| Baskičtina(euskara) | |
|---|---|
| Štáty | |
| Región | |
| Počet hovoriacich | 715 000 (2012)[1] |
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 |
| Klasifikácia | izolovaný jazyk |
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | |
| Regulátor | Euskaltzaindia |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | eu |
| ISO 639-2 | baq (B)eus (T) |
| ISO 639-3 | eus |
| Wikipédia | |
| Adresa | eu.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, Entziklopedia askea |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Baskičtina | |
|---|---|
| Áno | Bai |
| Nie | Ez |
| Možno | Agian |
| Ahoj | Kaixo |
| Dovidenia | Agur |
| Ďakujem | Eskerrik asko |
| Prepáčte | Barkatu |
| Hovoríš po Baskicky? | Euskaraz hitz egiten duzu? |
| Ľúbim Ťa | Maite zaitut |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „_Gizon-emakume guztiak aske jaiotzen dira, duintasun eta eskubide berberak dituztela; eta ezaguera eta kontzientzia dutenez gero, elkarren artean senide legez jokatu beharra dute._“ |
Baskicko v Španielsku a Francúzsku
Baskické dialekty
Baskičtina (bask. euskara) je izolovaný jazyk (patrí neformálne medzi tzv. mediteránne jazyky). Je to jazyk Baskov.
Používa sa v Baskicku (Španielsko, Francúzsko) pri Biskajskom zálive. V španielskom Baskicku má spoločne so španielčinou štatút úradného jazyka. Pôvod baskičtiny je neznámy, existujú len niektoré hypotézy o kontakte s kaukazskými jazykmi či inými nezaradenými európskymi jazykmi. Hovorí ním približne milión ľudí.
Baskičtina je známa tým, že ide o jazyk pre cudzincov v dôsledku svojej zložitosti veľmi ťažko naučiteľný, podľa Wilhelma von Humboldta existuje až 216 baskických časovaní a podľa jazykovedca Schuchardta má jazyk až 50 000 slovesných tvarov.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Gobierno Vasco. V. Inkesta Soziolinguistikoa [online]. Servicio Central de Publicaciones del Gobierno Vasco, July 2012, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baskičtina