Drevo (original) (raw)

Kresba dreva

Drevo (iné názvy [len v botanike]: xylém, hadróm, hadrom, lignum) sú kmene, konáre a korene drevín (prípadne v širšom zmysle aj iných rastlín s drevnatou stonkou) bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevného pletiva) drevín. V priemysle sa najčastejšie spracúva drevo zo stromov.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria letokruhy (ročné kruhy).

Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:

• kôra: krycie pletivo
• lyko: vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
• kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
• drevo:
  • vodivé pletivo, presnejšie cievy, cievice a živičníky.
  • výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
  • zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
• stržeň: zásobné pletivo

Drevo vzniká z kambia (lyko je z felogénu). Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.

Z hľadiska veku má drevo tieto časti:

• jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia) avšak po čase na vzduchu bledne.
• beľ (mladšia, vonkajšia časť), ktorá má jednotný tvar po celom kmeni.

Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:

• makroskopická štruktúra – úroveň čistého dreva, ročných kruhov a chýb dreva.
• mikroskopická štruktúra – úroveň buniek, tacheidy a trachee.
• submikroskopická štruktúra – stavba bunkovej steny dreva, vrstvy dreva s1, s2, s3, libriformné vlákna.
• chemická štruktúra – celulóza, hemicelulóza, lignín

O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:

• usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
• morfológia
• extraktívne látky (farba)
• smer prerezávania buniek (rez)

Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).

V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.

Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.

Bližšie informácie v hlavnom článku: ročný kruh

Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).

Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.

U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:

• jarné drevo – svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
• letné drevo – tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK (drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %)

Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.

• beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
• jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami, plní len statickú funkciu
• zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami

Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:

• horizontálne
• vertikálne

Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.

Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.

• jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
• letné drevo – priemer do 0,1 mm

Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.

Závisí od:

• druhu dreviny (beľová, jadrová)

• čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo)

• vlhkosti dreva

• technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)

• živicová – smrek, borovica, smrekovec

• kyslá – jedľa

• horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)

• plesňová – breza, lipa

Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

• ľahké drevo: 300 – 450 kg/m3
• stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m3
• ťažké drevo: 650 – 800 kg/m3

Tvrdosť je úmerná hustote dreva.

• ihličnaté drevo
  • jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
  • zrelodrevné (smrek, jedľa..)
• listnaté drevo:
  • kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
  • prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
  • roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)

Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:

• beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
• jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
• zrelodrevné (buk, lipa..)

alebo

• tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk..)
• mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)

Po spílení sa strom upravuje na :

• guľatina
• výrez
• porez
• rezivo
• dielec
• výrobok

Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.

Má rôzne farby podľa druhu stromu.

drevo zo smreka	drevo z borovice	drevo z čerešne
drevo z palisandra	drevo z jelše	drevo z buka

Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.