Stavec (original) (raw)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hrudný stavec s popisom jednotlivých častí

Stavec (iné názvy: vertebra[1], zastarano obrateľ[2]; lat. vertebra, -ae, gr. spondylus) je jedna z kostí, ktoré tvoria základné stavebné a funkčné jednotky chrbtice (lat. columna vertebralis).

Typický stavec môžeme anatomicky i funkčne rozdeliť na tri časti:

Telo je uložené vpredu a je nosnou časťou. Smerom nahor a nadol končí rovnou plochou (lat. facies intervertebralis), na ktorú sa pripája medzistavcová platnička (lat. discus intervertebralis). Telo stavca je typická nepravidelná kosť, vyplnená spongiózou a červenou kostnou dreňou. Výška tela stavcov od krčnej k driekovej oblasti narastá, ďalej ku kostrči sa znižuje.

Zozadu sa pripája na telo stavca a jeho hlavnou funkciou je ochrana miechy. Kostená platnička (lat. lamina arcus vertebrae) - hlavná časť oblúka, sa pripája na telo pomocou dvoch nožičiek - pediklov (lat. pediculus arcus vertebrae).

Spojenie stavcov a väzov

Spojením tela s oblúkom je vytvorený stavcový otvor (lat. foramen vertebrale) a otvory všetkých stavcov pod sebou, spolu so zadnými plochami medzistavcových platničiek a s väzmi, vytvárajú chrbticový kanál (lat. canalis vertebralis).

Každá nožička stavcového oblúka má na svojej hornej a spodnej hrane zárez (lat. incisura vertebralis superior et inferior), ktorý je medzi telom a kĺbovým výbežkom stavcov. Spojením týchto zárezov vznikajú medzistavcové otvory (lat. foramina intervertebralia), ktorými z miechy vystupujú miešne (spinálne) nervy.

Výbežky vystupujú z oblúka stavca a slúžia na spojenie stavcov a ich pohyby.

Osifikácia stavcov

Osifikácia stavcov začína od 3. mesiaca plodu v dolných hrudných stavcoch a postupne sa pridávajú ďalšie stavce nad i pod. Začína v dvoch osifikačných centrách v oblúku stavca a jednom v tele stavca. Z jadier oblúka osifikujú i výbežky, výnimkou sú tie, ktoré sú pôvodom rudimentárne rebrá. Chrupavky medzi jadrami tvoria rastové zóny stavca.

Oblúk stavca sa spája osifikačne v oblasti processus spinosus v 1. roku života. Oblúk sa spojí s telom medzi 3. - 8. rokom.

Každá časť chrbtice má špecifický tvar stavcov. Rozoznávame:

Krčné stavce sú skratkou označované ako C1 - C7. Prvé dva krčné stavce (C1 a C2) sú odlišné od ostatných. Nosič (C1, lat. atlas) je prispôsobený na otáčanie hlavy pozdĺž zvislej osi. Čapovec (C2, lat. axis) umožňuje vďaka svojmu zubu (lat. dens axis) kývavé pohyby hlavy.

Stavce C3 - C7 majú nízke telá, oblúky predozadne skrátené a do strán široké. Pri pohľade spredu je viditeľné zakrivenie do tvaru sedla. Stavcový otvor je trojhranný. Tŕňové výbežky krčných stavcov (okrem C1 a C7) sú na konci rozdvojené, priečne výbežky C1 - C6 majú v strede otvor (lat. foramen processus transversi, foramen transversarium), ktorým prebieha vertebrálna tepna (arteria vertebralis) a vertebrálna žila (vena vertebralis, prechádza i otvorom v C7), zásobujúce krvou mozog. Predná časť priečnych výbežkov (tuberculum anterius processus transversi) predstavuje rudimentárne rebro. Popisujú sa na nich ešte nasledovné anatomické štruktúry:

Najviac sa podobajú všeobecnému popisu stavca. Stavcový otvor je okrúhly. Na telách sa nachádza rebrová jamka (lat. fovea costalis), ktorá slúži na pripojenie rebier. Podobná sa nachádza aj na priečnych výbežkoch (lat. fovea costalis processus transversi).

Sú zo všetkých najväčšie. Stavcový otvor má trojuholníkovitý tvar. Priečne výbežky sú predĺžené (lat. processus costarius) ako pozostatok rebier. Telo stavca L5 je vpredu vyššie ako vzadu, čo umožňuje prechod na krížovú kosť.

Pozri hlavný článok Krížová kosť.

Pozri hlavný článok Kostrč.

  1. ↑ vertebra. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 1294.
  2. ↑ obrateľ. In: Slovník slovenského jazyka II l-o. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1960. 648 s. S. 442.