čo – Wikislovník (original) (raw)

Z praslovanského „čь“, neskôr z genitívu „čso“ na „čo“.

  1. vyjadruje žiadosť o informáciu o osobe, veci, jave, deju, príčine...
    • Čo si robil doma?
  2. uvádza vedľajšiu vetu
    • Máš, čo si chcel.
Pád Tvar
Nominatív čo
Genitív čoho
Datív čomu
Akuzatív čo
Lokál čom
Inštrumentál čím
  1. uvádza vetu a vyjadruje tak príčinu, účel, spôsob
    • Pot sa z neho lial, čo bol taký naobliekaný.
  2. pobádanie k súhlasu
    • Je to pekné, čo?
  3. vyjadrenie nesúhlasu
    • Čo ma po ňom.
  4. spája opakujúce sa slová
    • Krok čo krok bol výhľad krajší a krajší.

zámeno čo