spojka – Wikislovník (original) (raw)
Možno hľadáte spójka.
IPA: [ˈspɔjka]
rod ženský
| Pád \ Číslo | Singulár | Plurál |
|---|---|---|
| Nominatív | spojka | spojky |
| Genitív | spojky | spojok |
| Datív | spojke | spojkám |
| Akuzatív | spojku | spojky |
| Lokál | spojke | spojkách |
| Inštrumentál | spojkou | spojkami |
predmet alebo jav, ktorý niečo spája
- Tieto kovové tyče spája izolačná spojka.
(v technike) zariadenie spájajúce motor s hnacími časťami vozidla
(v jazykovede) neohybný, neplnovýznamový slovný druh, ktorý spája vetné členy a vety
- Spojky sa rozdeľujú na priraďovacie a podraďovacie.
malý koberec umiestnený na prechode medzi dvoma miestnosťami
sprostredkovateľ, osoba zabezpečujúca spojenie, styk
- Robí spojku medzi riaditeľom a zamestnancami.
(vo vojenstve) vojak určený na prenášanie správ medzi veliteľmi
(v športe) futbalový útočník, ktorý spája stredného útočníka s krídlom
—
—
—
—
—
predmet, jav spájajúci niečo
- čeština: spojka ž
zariadenie spájajúce motor s hnacími časťami vozidla
- angličtina: clutch
- čeština: spojka ž
- čínština: 離合器
- fínčina: kytkin
- francúzština: embrayage m
- gréčtina: συμπλέκτης
- litovčina: sankaba ž
- lotyština: sajūgs m
- nemčina: Kupplung ž
- ruština: сцепление s
- srbčina (cyrilika): квачило s, спојка ž
- srbčina (latinka): kvačilo s, spojka ž
slovný druh
- amharčina: መስተፃምር
- angličtina: conjunction
- bulharčina: съюз m
- čeština: spojka ž
- čínština: 連詞
- fínčina: konjunktio
- francúzština: conjonction ž
- gréčtina: σύνδεσμος m
- hebrejčina: מִלַּת־חִבּוּר ž
- írčina: cónasc m
- japončina: 接続詞
- litovčina: jungtukas m
- lotyština: saiklis m
- nemčina: Konjunktion ž, Bindewort s
- poľština: spójnik m
- ruština: союз m
- švédčina: konjunktion, bindeord s
- taliančina: congionzione ž
vojak sprostredkovávajúci správy
- čeština: spojka ž
šošovka
angličtina: positive lens
čeština: spojka ž
čínština: 凸透鏡
japončina: 凸レンズ
litovčina: glaudžiamasis lęšis m
nemčina: Sammellinse ž
Slovníky [online]. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, [cit. 2024-10-16]. Heslo spojka.
IPA: [spɔjka]
spoj-ka
rod ženský
| ▼ Pád ╲ Číslo ► | Singulár | Plurál |
|---|---|---|
| Nominatív | spojka | spojky |
| Genitív | spojky | spojek |
| Datív | spojce | spojkám |
| Akuzatív | spojku | spojky |
| Vokatív | spojko | spojky |
| Lokál | spojce | spojkách |
| Inštrumentál | spojkou | spojkami |
Internetová jazyková příručka [online]. Ústav pro jazyk český Akademie věd České republiky, [cit. 2024-10-16]. Heslo spojka.