Marek Budaj | Slovak National Museum (original) (raw)
Papers by Marek Budaj
Archaeologia historica 49, 2, 2024, 633–653, 2024
This article presents new information on the medieval village of Jovka, known from written source... more This article presents new information on the medieval village of Jovka, known from written sources dated to the 13th–18th centuries. By means of a geophysical survey, targeted surface collection, terrain prospecting and a metal detector survey, also using aerial laser scanning, we acquired a clearer picture of the location and dating of this deserted village with the Church of St. Thomas in its built-up area. The rich material culture obtained by the non-destructive archaeological survey facilitates the reconstruction of the everyday life of the local population.
Between 2016 and 2021 the Slovak National Museum-Historical museum, together with the National Ba... more Between 2016 and 2021 the Slovak National Museum-Historical museum, together with the National Bank of Slovakia-Museum of coins and medals, acquired 392 numismatic objects from Muráň Castle. A hoard of 360 Hungarian Ferdinand I denarii, hidden around 1554, was found directly on castle grounds. Ottoman penetration into the area may have precipitated the creation of the hoard. Besides the cache, finds at Muráň also include 21 other numismatic artefacts such as Hungarian denarii and their forgeries, Czech and Polish-Silesian coins, two interesting Nuremberg counting tokens and one reliquary with the letters MAR.
Abstract: A pfennig hoard find from the early 14th century in Banka. A total of 147 medieval coin... more Abstract: A pfennig hoard find from the early 14th century in Banka. A total of 147 medieval coins were discovered in July 2020, near a forest. These were chiefly Vienna pfennig mintages from Ottokar II (1251–1276) to Frederick the Fair as Duke (1306–1314). One pfennig appears to be from either Bavaria or the Archbischopric of Salzburg. The only coin from Germany proper is a Nuremberg pfennig from the 13th century. The hoard was likely hidden around 1306–1314 and may have been connected to unrest following the accession Charles Robert to the throne and his subsequent battles with various oligarchs, mainly Matthew Csák.
Studia Historica Nitriensia, vol.: 27, number: Supplementum, pp. 182-202, 2023
In May 1986 was found in the village of Orešany, okr. Topoľčany, a depot of 127 coins dating from... more In May 1986 was found in the village of Orešany, okr. Topoľčany, a depot of 127 coins dating from the years 1607-1650. The depot contained exclusively foreign coins and consisted mainly of 3-kreuzers from Bohemia, Moravia, Austria, Tyrol, Carinthia, Steiermark and Silesia. In all cases, the coins were minted after 1624, when a wave of inflation in Europe led to the production of better quality coins. The largest component, up to 37 coins, is made up of Polish coins in the studied hoard, representing 29.1% of all coins. This is due to the fact that these coins played an important role in the monetary relations in Hungary.
Zborník Slovenského národného múzea, 2022
Zborník SNM CXVI, Archeológia 32, 2022
Keywords: Slovakia, Teplica Castle, Middle Ages, Modern Age, militaria, artisan’s tools, agricult... more Keywords: Slovakia, Teplica Castle, Middle Ages, Modern Age, militaria, artisan’s tools, agricultural tools, tools for everyday life, medieval seal, numismatic finds, material culture. Abstract: Finds from the Teplica castle. The Teplica castle near the village of Sklené Teplice is one of the less known medieval castles in the central Pohronie region. So far it hasn’t been the subject of thorough archaeological excavations, but we just have some finds from conducted survey. Its origin presumably dates back to 13th or 14th century, although there are no genuine written sources confirming it. The castle was most intensively inhabited notably in the second half of the 15th century, as documented from original sources dating back to that period. Back then it was under the control of the Brotherhood (Hussite warriors) led by Ján Jiskra of Brandýs. It is confirmed also by archaeological and numismatic finds, incl. the late Gothic seal presented in this paper. The castle started to lose its importance at the beginning of the 16th century and it got extinct in the second half of the 16th century.
Nálezy mincí a olovených plomb z archeologických výskumov na hrade Zborov z rokov 2018 – 2022, 2022
From 2018 to 2022, archaeological excavations were carried out at Zborov castle, yielding 77 coin... more From 2018 to 2022, archaeological excavations were carried out at Zborov castle, yielding 77 coins from the 15th to 20th century and four lead seals originating mainly from the 16th century.
In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discover... more In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discovered in 2017 during field surweys using metal detector in south-western Slovakia. Two fragments were found within Germanic settlements from the Roman period in Gbely (Skalica district) and in Tvrdošovce (Nové Zámky district); the third one is a stray find from Borský Svätý Jur (Senica district). The Gbely diploma is a copy of a constitution issued between c. 132 and 140 and mentions a new suffect consul, M. Fabius Iulianus Heracleo Optatianus. The Tvrdošovce diploma is the seventh copy of the 21 June 159 constitution of which the recipient was a soldier of the cohort V Callaecorum Lucensium. The third fragment from Borský Svätý Jur can be dated to the first four years of the joint reign of Marcus Aurelius and Lucius Verus (7 March 161 and 9 December 164). The constitutions of all three diplomas were issued to the auxilia of Pannonia Superior and they were probably looted and hacked as raw material by Marcomanni and Quadi during the Germanic-Sarmatian wars of Marcus Aurelius. Roman military diplomas are generally known from the territory of the Roman provinces and only in very exceptional cases from the Barbaricum. Together with an older find from Niederleis (Lower Austria), we are aware of only four pieces from the area of the Central Danubian Germanic Barbaricum.
The article evaluates sixty-nine Roman coins originating from three different Germanic settlement... more The article evaluates sixty-nine Roman coins originating from three different Germanic settlements and from the glacis of the Roman camp
in Iža near Komárno. Two of them come from Záhorie, where they document a intensively settlement in 2–3 century. The third locality
Kalná nad Hronom is situated by the river Hron where the settlement moved approximately at the end of the 1st century. The largest number
of coins here comes from the second half of the 2nd century. The remaining forty-six coins examined coins comes from the glacis of the
Roman camp in Iža near Komárno.
Súbor stredovekých a novovekých mincí z výskumu benediktínskeho kláštora v Ludaniciach. Set of medieval and modern age coins from the excavacation of the Benedictine monastery in Ludanice (summary), 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
Nález mincí z čias osmansko-uhorského súperenia v 17. storočí z Teplého vrchu, okr. Rimavská Sobota. Find of coins from the period Ottoman-Habsburg conflicts in the 17th century from Teplý vrch, Rimavská Sobota district (summary)., 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
Doklady peňazokazeckej činnosti na hrade Turňa. Evidence of money-forging activity a Turňa castle (summary), 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na ... more ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze typ H 575, tento typ denára sa však razil veľmi krátko a okolo roku 1390 bol nahradený pomerne kvalitným denárom H 576, ktorý sa od starších denárov odlišoval najmä stvárnením dvojkríža, ktorý bol väčší a zasahoval až do perlovca. Žigmund sa snažil udržať stabilný kurz týchto mincí oproti dukátu, po čase sa však kurz začal meniť v neprospech denárov. Denáre typu H 576 sa razili veľmi dlhú dobu, od roku 1380, do roku 1427, preto sú to po drobných parvoch druhé najčastejšie mince v nálezoch mincí Žigmunda Luxemburského. Napriek častému výskytu tohto typu denára v nálezoch mincí, nie sme schopní spoľahlivo zistiť, aké je zastúpenie fálz denára H 576 v týchto nálezoch. Táto skutočnosť je daná najmä tým, že v minulých rokoch sa problematike fálz v nálezoch nevenovala dostatočná pozornosť. Problematiku falšovania mincí môžeme sledovať už od počiatkov uhorského mincovníctva, ale v dobe Žigmunda Luxemburského falšovanie nadobúda obrovské rozmery. Je to dané najmä úpadkom hospodárstva v dôsledku Žigmundových vojen s Turkami a predovšetkým s husitami, ktorí v roku 1428 vpadli priamo na územie Uhorského kráľovstva na ktorom sa posledných sto rokov neodohrávali žiadne vojenské operácie. Žigmund Luxemburský sa snažil zamedziť falšovaniu mincí, o čom svedčí množstvo listín z daného obdobia. Za falšovanie mincí hrozili vysoké tresty, ale ani tie neodradili množstvo falšovateľov, medzi ktorými nechýbali dokonca ani predstavitelia strednej a vysokej šľachty. V tomto článku je prezentované dobové falzum denára Žigmunda Luxemburského typ H 576, ktoré je v poli mince perforované. Opis mince je skomolený, čo nasvedčuje viere falšovateľov v analfabetizmus širokých vrstiev obyvateľstva tej doby, je takmer isté, že analfabetmi boli sami falšovatelia. Ústredné znaky mince ako dvojkríž a štvrtený štít sú zhotovené dosť precízne, čo svedčí o skutočnosti, že týmto znakom bol pripisovaný veľký význam. Minca je v poli výrazne perforovaná, čo je predmetom mnohých otázok, na ktoré odpoveď nie je známa. Je možné, že minca bola perforovaná za účelom nosenia ako amuletu s náboženskou tematikou, alebo ako označenie falošnej mince. Z listín sa dozvedáme, že v susednom Českom kráľovstve boli falzá pranierované, je možné, že perforácia na našej minci mohla slúžiť podobnému účelu. V tom prípade je zaujímavé, že podľa vykonaných pokusov minca nebola prerazená klincom, ale pravdepodobne vyvŕtaná ostrým predmetom za krúživého pohybu. V odbornej literatúre sa často uvádza, že stredoveké falzá mali medený základ a boli postriebrené. V našom článku poukazujeme na skutočnosť, že minimálne popisovaná minca nebola postriebrená, ale pocínovaná. Minca bola podrobená EDS analýze, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o pocínované medené falzum. Vzhľadom k tomu že sa podarilo detekovať prítomnosť intermetalickej fázy, môžeme sa právom domnievať, že falzum bolo vyrobené technológiou žiarového cínovania. Na základe uvedených skutočností môžeme predpokladať, že touto pomerne lacnou technikou boli vyrábané aj iné falzá v danom období a nemusí sa vždy jednať o falzá postriebrené.
ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na ... more ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze typ H 575, tento typ denára sa však razil veľmi krátko a okolo roku 1390 bol nahradený pomerne kvalitným denárom H 576, ktorý sa od starších denárov odlišoval najmä stvárnením dvojkríža, ktorý bol väčší a zasahoval až do perlovca. Žigmund sa snažil udržať stabilný kurz týchto mincí oproti dukátu, po čase sa však kurz začal meniť v neprospech denárov. Denáre typu H 576 sa razili veľmi dlhú dobu, od roku 1380, do roku 1427, preto sú to po drobných parvoch druhé najčastejšie mince v nálezoch mincí Žigmunda Luxemburského. Napriek častému výskytu tohto typu denára v nálezoch mincí, nie sme schopní spoľahlivo zistiť, aké je zastúpenie fálz denára H 576 v týchto nálezoch. Táto skutočnosť je daná najmä tým, že v minulých rokoch sa problematike fálz v nálezoch nevenovala dostatočná pozornosť. Problematiku falšovania mincí môžeme sledovať už od počiatkov uhorského mincovníctva, ale v dobe Žigmunda Luxemburského falšovanie nadobúda obrovské rozmery. Je to dané najmä úpadkom hospodárstva v dôsledku Žigmundových vojen s Turkami a predovšetkým s husitami, ktorí v roku 1428 vpadli priamo na územie Uhorského kráľovstva na ktorom sa posledných sto rokov neodohrávali žiadne vojenské operácie. Žigmund Luxemburský sa snažil zamedziť falšovaniu mincí, o čom svedčí množstvo listín z daného obdobia. Za falšovanie mincí hrozili vysoké tresty, ale ani tie neodradili množstvo falšovateľov, medzi ktorými nechýbali dokonca ani predstavitelia strednej a vysokej šľachty. V tomto článku je prezentované dobové falzum denára Žigmunda Luxemburského typ H 576, ktoré je v poli mince perforované. Opis mince je skomolený, čo nasvedčuje viere falšovateľov v analfabetizmus širokých vrstiev obyvateľstva tej doby, je takmer isté, že analfabetmi boli sami falšovatelia. Ústredné znaky mince ako dvojkríž a štvrtený štít sú zhotovené dosť precízne, čo svedčí o skutočnosti, že týmto znakom bol pripisovaný veľký význam. Minca je v poli výrazne perforovaná, čo je predmetom mnohých otázok, na ktoré odpoveď nie je známa. Je možné, že minca bola perforovaná za účelom nosenia ako amuletu s náboženskou tematikou, alebo ako označenie falošnej mince. Z listín sa dozvedáme, že v susednom Českom kráľovstve boli falzá pranierované, je možné, že perforácia na našej minci mohla slúžiť podobnému účelu. V tom prípade je zaujímavé, že podľa vykonaných pokusov minca nebola prerazená klincom, ale pravdepodobne vyvŕtaná ostrým predmetom za krúživého pohybu. V odbornej literatúre sa často uvádza, že stredoveké falzá mali medený základ a boli postriebrené. V našom článku poukazujeme na skutočnosť, že minimálne popisovaná minca nebola postriebrená, ale pocínovaná. Minca bola podrobená EDS analýze, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o pocínované medené falzum. Vzhľadom k tomu že sa podarilo detekovať prítomnosť intermetalickej fázy, môžeme sa právom domnievať, že falzum bolo vyrobené technológiou žiarového cínovania. Na základe uvedených skutočností môžeme predpokladať, že touto pomerne lacnou technikou boli vyrábané aj iné falzá v danom období a nemusí sa vždy jednať o falzá postriebrené.
Two medieval Hungarian ducats found in Jindřichův Hradec. The paper discusses a discovery of two ... more Two medieval Hungarian ducats found in Jindřichův Hradec.
The paper discusses a discovery of two Hungarian 14th–15th century ducats in the surroundings of Jindřichův Hradec. In both cases we are dealing with isolated finds and no closer find circumstances are available. Both coins illustrate the intense influx of Hungarian ducats in Bohemia in the Late Middle Ages.
Archaeologia historica 49, 2, 2024, 633–653, 2024
This article presents new information on the medieval village of Jovka, known from written source... more This article presents new information on the medieval village of Jovka, known from written sources dated to the 13th–18th centuries. By means of a geophysical survey, targeted surface collection, terrain prospecting and a metal detector survey, also using aerial laser scanning, we acquired a clearer picture of the location and dating of this deserted village with the Church of St. Thomas in its built-up area. The rich material culture obtained by the non-destructive archaeological survey facilitates the reconstruction of the everyday life of the local population.
Between 2016 and 2021 the Slovak National Museum-Historical museum, together with the National Ba... more Between 2016 and 2021 the Slovak National Museum-Historical museum, together with the National Bank of Slovakia-Museum of coins and medals, acquired 392 numismatic objects from Muráň Castle. A hoard of 360 Hungarian Ferdinand I denarii, hidden around 1554, was found directly on castle grounds. Ottoman penetration into the area may have precipitated the creation of the hoard. Besides the cache, finds at Muráň also include 21 other numismatic artefacts such as Hungarian denarii and their forgeries, Czech and Polish-Silesian coins, two interesting Nuremberg counting tokens and one reliquary with the letters MAR.
Abstract: A pfennig hoard find from the early 14th century in Banka. A total of 147 medieval coin... more Abstract: A pfennig hoard find from the early 14th century in Banka. A total of 147 medieval coins were discovered in July 2020, near a forest. These were chiefly Vienna pfennig mintages from Ottokar II (1251–1276) to Frederick the Fair as Duke (1306–1314). One pfennig appears to be from either Bavaria or the Archbischopric of Salzburg. The only coin from Germany proper is a Nuremberg pfennig from the 13th century. The hoard was likely hidden around 1306–1314 and may have been connected to unrest following the accession Charles Robert to the throne and his subsequent battles with various oligarchs, mainly Matthew Csák.
Studia Historica Nitriensia, vol.: 27, number: Supplementum, pp. 182-202, 2023
In May 1986 was found in the village of Orešany, okr. Topoľčany, a depot of 127 coins dating from... more In May 1986 was found in the village of Orešany, okr. Topoľčany, a depot of 127 coins dating from the years 1607-1650. The depot contained exclusively foreign coins and consisted mainly of 3-kreuzers from Bohemia, Moravia, Austria, Tyrol, Carinthia, Steiermark and Silesia. In all cases, the coins were minted after 1624, when a wave of inflation in Europe led to the production of better quality coins. The largest component, up to 37 coins, is made up of Polish coins in the studied hoard, representing 29.1% of all coins. This is due to the fact that these coins played an important role in the monetary relations in Hungary.
Zborník Slovenského národného múzea, 2022
Zborník SNM CXVI, Archeológia 32, 2022
Keywords: Slovakia, Teplica Castle, Middle Ages, Modern Age, militaria, artisan’s tools, agricult... more Keywords: Slovakia, Teplica Castle, Middle Ages, Modern Age, militaria, artisan’s tools, agricultural tools, tools for everyday life, medieval seal, numismatic finds, material culture. Abstract: Finds from the Teplica castle. The Teplica castle near the village of Sklené Teplice is one of the less known medieval castles in the central Pohronie region. So far it hasn’t been the subject of thorough archaeological excavations, but we just have some finds from conducted survey. Its origin presumably dates back to 13th or 14th century, although there are no genuine written sources confirming it. The castle was most intensively inhabited notably in the second half of the 15th century, as documented from original sources dating back to that period. Back then it was under the control of the Brotherhood (Hussite warriors) led by Ján Jiskra of Brandýs. It is confirmed also by archaeological and numismatic finds, incl. the late Gothic seal presented in this paper. The castle started to lose its importance at the beginning of the 16th century and it got extinct in the second half of the 16th century.
Nálezy mincí a olovených plomb z archeologických výskumov na hrade Zborov z rokov 2018 – 2022, 2022
From 2018 to 2022, archaeological excavations were carried out at Zborov castle, yielding 77 coin... more From 2018 to 2022, archaeological excavations were carried out at Zborov castle, yielding 77 coins from the 15th to 20th century and four lead seals originating mainly from the 16th century.
In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discover... more In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discovered in 2017 during field surweys using metal detector in south-western Slovakia. Two fragments were found within Germanic settlements from the Roman period in Gbely (Skalica district) and in Tvrdošovce (Nové Zámky district); the third one is a stray find from Borský Svätý Jur (Senica district). The Gbely diploma is a copy of a constitution issued between c. 132 and 140 and mentions a new suffect consul, M. Fabius Iulianus Heracleo Optatianus. The Tvrdošovce diploma is the seventh copy of the 21 June 159 constitution of which the recipient was a soldier of the cohort V Callaecorum Lucensium. The third fragment from Borský Svätý Jur can be dated to the first four years of the joint reign of Marcus Aurelius and Lucius Verus (7 March 161 and 9 December 164). The constitutions of all three diplomas were issued to the auxilia of Pannonia Superior and they were probably looted and hacked as raw material by Marcomanni and Quadi during the Germanic-Sarmatian wars of Marcus Aurelius. Roman military diplomas are generally known from the territory of the Roman provinces and only in very exceptional cases from the Barbaricum. Together with an older find from Niederleis (Lower Austria), we are aware of only four pieces from the area of the Central Danubian Germanic Barbaricum.
The article evaluates sixty-nine Roman coins originating from three different Germanic settlement... more The article evaluates sixty-nine Roman coins originating from three different Germanic settlements and from the glacis of the Roman camp
in Iža near Komárno. Two of them come from Záhorie, where they document a intensively settlement in 2–3 century. The third locality
Kalná nad Hronom is situated by the river Hron where the settlement moved approximately at the end of the 1st century. The largest number
of coins here comes from the second half of the 2nd century. The remaining forty-six coins examined coins comes from the glacis of the
Roman camp in Iža near Komárno.
Súbor stredovekých a novovekých mincí z výskumu benediktínskeho kláštora v Ludaniciach. Set of medieval and modern age coins from the excavacation of the Benedictine monastery in Ludanice (summary), 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
Nález mincí z čias osmansko-uhorského súperenia v 17. storočí z Teplého vrchu, okr. Rimavská Sobota. Find of coins from the period Ottoman-Habsburg conflicts in the 17th century from Teplý vrch, Rimavská Sobota district (summary)., 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
Doklady peňazokazeckej činnosti na hrade Turňa. Evidence of money-forging activity a Turňa castle (summary), 2021
Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. ... more Hunkom som sa ešte začiatkom roka 2021 dohadoval na spoločnom príspevku do nového čísla Denária. Konzultoval som s ním niektoré mince zo zaujímavého súboru získaného počas výskumu v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Liptovskom Jáne. 1 V polovici januára som sa dozvedel, že leží v nemocnici v umelom spánku. Dôvod-covid-19. Priebežne mi až do začiatku februára prichádzali od Elenky, jeho manželky, správy o aktuálnom zdravotnom stave, ktorý sa pomaly zlepšoval. V piatok, 5. februára ma potešila obzvlášť. Janko ide na doliečovanie. O to väčší šok som zažil v nedeľu, 7. februára 2021, keď som sa od kolegov dozvedel veľmi smutnú správu. Janko boj s covidom prehral. Od jeho odchodu ubehli štyri mesiace a stále sa neviem zmieriť s tým, že medzi nami už nie je. Bol mi viac ako kolegom, alebo spoluautorom článkov či monografie. Chatovice v Terchovej, poznávaco-hubárske výlety po Orave a Liptove mi ho budú stále pripomínať ako výborného kuchára, milovníka dobrého jedla a nenáročnej turistiky spojenej s bohatým hubárskym úlovkom, ale aj ako knihomoľa, ktorý v priebehu niekoľkých chvíľ počas návštevy prečítal moju rozčítanú knihu položenú v obývačke na stolíku. Spoločné debaty na rôzne témy priniesli so sebou aj viaceré konfrontácie, ktoré nakoniec vždy skončili nejakou vtipnou historkou. Zakaždým ho potešilo a zaujalo, keď som mu oznámil nové nálezy mincí z nášho kraja. Nemal totiž veľa možností sa o nových numizmatických prírastkoch dozvedieť. V poslednej dobe sa čoraz častejšie tešil na dôchodok. Bohužiaľ sa toho nedožil. Ján Hunka, autor niekoľkých monografií, stoviek článkov a odborných štúdií sa navždy zapísal do histórie slovenskej numizmatiky. Jeho odchodom prišla numizmatická obec o jej neodmysliteľného člena. Odpočívaj v pokoji. Martin Furman 1 Článok je v tomto čísle publikovaný. Autori ho venujú pamiatke Jána Hunku.
ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na ... more ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze typ H 575, tento typ denára sa však razil veľmi krátko a okolo roku 1390 bol nahradený pomerne kvalitným denárom H 576, ktorý sa od starších denárov odlišoval najmä stvárnením dvojkríža, ktorý bol väčší a zasahoval až do perlovca. Žigmund sa snažil udržať stabilný kurz týchto mincí oproti dukátu, po čase sa však kurz začal meniť v neprospech denárov. Denáre typu H 576 sa razili veľmi dlhú dobu, od roku 1380, do roku 1427, preto sú to po drobných parvoch druhé najčastejšie mince v nálezoch mincí Žigmunda Luxemburského. Napriek častému výskytu tohto typu denára v nálezoch mincí, nie sme schopní spoľahlivo zistiť, aké je zastúpenie fálz denára H 576 v týchto nálezoch. Táto skutočnosť je daná najmä tým, že v minulých rokoch sa problematike fálz v nálezoch nevenovala dostatočná pozornosť. Problematiku falšovania mincí môžeme sledovať už od počiatkov uhorského mincovníctva, ale v dobe Žigmunda Luxemburského falšovanie nadobúda obrovské rozmery. Je to dané najmä úpadkom hospodárstva v dôsledku Žigmundových vojen s Turkami a predovšetkým s husitami, ktorí v roku 1428 vpadli priamo na územie Uhorského kráľovstva na ktorom sa posledných sto rokov neodohrávali žiadne vojenské operácie. Žigmund Luxemburský sa snažil zamedziť falšovaniu mincí, o čom svedčí množstvo listín z daného obdobia. Za falšovanie mincí hrozili vysoké tresty, ale ani tie neodradili množstvo falšovateľov, medzi ktorými nechýbali dokonca ani predstavitelia strednej a vysokej šľachty. V tomto článku je prezentované dobové falzum denára Žigmunda Luxemburského typ H 576, ktoré je v poli mince perforované. Opis mince je skomolený, čo nasvedčuje viere falšovateľov v analfabetizmus širokých vrstiev obyvateľstva tej doby, je takmer isté, že analfabetmi boli sami falšovatelia. Ústredné znaky mince ako dvojkríž a štvrtený štít sú zhotovené dosť precízne, čo svedčí o skutočnosti, že týmto znakom bol pripisovaný veľký význam. Minca je v poli výrazne perforovaná, čo je predmetom mnohých otázok, na ktoré odpoveď nie je známa. Je možné, že minca bola perforovaná za účelom nosenia ako amuletu s náboženskou tematikou, alebo ako označenie falošnej mince. Z listín sa dozvedáme, že v susednom Českom kráľovstve boli falzá pranierované, je možné, že perforácia na našej minci mohla slúžiť podobnému účelu. V tom prípade je zaujímavé, že podľa vykonaných pokusov minca nebola prerazená klincom, ale pravdepodobne vyvŕtaná ostrým predmetom za krúživého pohybu. V odbornej literatúre sa často uvádza, že stredoveké falzá mali medený základ a boli postriebrené. V našom článku poukazujeme na skutočnosť, že minimálne popisovaná minca nebola postriebrená, ale pocínovaná. Minca bola podrobená EDS analýze, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o pocínované medené falzum. Vzhľadom k tomu že sa podarilo detekovať prítomnosť intermetalickej fázy, môžeme sa právom domnievať, že falzum bolo vyrobené technológiou žiarového cínovania. Na základe uvedených skutočností môžeme predpokladať, že touto pomerne lacnou technikou boli vyrábané aj iné falzá v danom období a nemusí sa vždy jednať o falzá postriebrené.
ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na ... more ABSTRACT Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze typ H 575, tento typ denára sa však razil veľmi krátko a okolo roku 1390 bol nahradený pomerne kvalitným denárom H 576, ktorý sa od starších denárov odlišoval najmä stvárnením dvojkríža, ktorý bol väčší a zasahoval až do perlovca. Žigmund sa snažil udržať stabilný kurz týchto mincí oproti dukátu, po čase sa však kurz začal meniť v neprospech denárov. Denáre typu H 576 sa razili veľmi dlhú dobu, od roku 1380, do roku 1427, preto sú to po drobných parvoch druhé najčastejšie mince v nálezoch mincí Žigmunda Luxemburského. Napriek častému výskytu tohto typu denára v nálezoch mincí, nie sme schopní spoľahlivo zistiť, aké je zastúpenie fálz denára H 576 v týchto nálezoch. Táto skutočnosť je daná najmä tým, že v minulých rokoch sa problematike fálz v nálezoch nevenovala dostatočná pozornosť. Problematiku falšovania mincí môžeme sledovať už od počiatkov uhorského mincovníctva, ale v dobe Žigmunda Luxemburského falšovanie nadobúda obrovské rozmery. Je to dané najmä úpadkom hospodárstva v dôsledku Žigmundových vojen s Turkami a predovšetkým s husitami, ktorí v roku 1428 vpadli priamo na územie Uhorského kráľovstva na ktorom sa posledných sto rokov neodohrávali žiadne vojenské operácie. Žigmund Luxemburský sa snažil zamedziť falšovaniu mincí, o čom svedčí množstvo listín z daného obdobia. Za falšovanie mincí hrozili vysoké tresty, ale ani tie neodradili množstvo falšovateľov, medzi ktorými nechýbali dokonca ani predstavitelia strednej a vysokej šľachty. V tomto článku je prezentované dobové falzum denára Žigmunda Luxemburského typ H 576, ktoré je v poli mince perforované. Opis mince je skomolený, čo nasvedčuje viere falšovateľov v analfabetizmus širokých vrstiev obyvateľstva tej doby, je takmer isté, že analfabetmi boli sami falšovatelia. Ústredné znaky mince ako dvojkríž a štvrtený štít sú zhotovené dosť precízne, čo svedčí o skutočnosti, že týmto znakom bol pripisovaný veľký význam. Minca je v poli výrazne perforovaná, čo je predmetom mnohých otázok, na ktoré odpoveď nie je známa. Je možné, že minca bola perforovaná za účelom nosenia ako amuletu s náboženskou tematikou, alebo ako označenie falošnej mince. Z listín sa dozvedáme, že v susednom Českom kráľovstve boli falzá pranierované, je možné, že perforácia na našej minci mohla slúžiť podobnému účelu. V tom prípade je zaujímavé, že podľa vykonaných pokusov minca nebola prerazená klincom, ale pravdepodobne vyvŕtaná ostrým predmetom za krúživého pohybu. V odbornej literatúre sa často uvádza, že stredoveké falzá mali medený základ a boli postriebrené. V našom článku poukazujeme na skutočnosť, že minimálne popisovaná minca nebola postriebrená, ale pocínovaná. Minca bola podrobená EDS analýze, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o pocínované medené falzum. Vzhľadom k tomu že sa podarilo detekovať prítomnosť intermetalickej fázy, môžeme sa právom domnievať, že falzum bolo vyrobené technológiou žiarového cínovania. Na základe uvedených skutočností môžeme predpokladať, že touto pomerne lacnou technikou boli vyrábané aj iné falzá v danom období a nemusí sa vždy jednať o falzá postriebrené.
Two medieval Hungarian ducats found in Jindřichův Hradec. The paper discusses a discovery of two ... more Two medieval Hungarian ducats found in Jindřichův Hradec.
The paper discusses a discovery of two Hungarian 14th–15th century ducats in the surroundings of Jindřichův Hradec. In both cases we are dealing with isolated finds and no closer find circumstances are available. Both coins illustrate the intense influx of Hungarian ducats in Bohemia in the Late Middle Ages.
Ján Zápoľský a poklad z Likavky z roku 1527 , 2024
Poklady z Malých Karpát. Nálezy z vrchov a nížin. Katalóg výstavy, 2020
7 POKLADY UKRYTÉ V ZEMI IGOR BAZOVSKÝ 11 NAJSTARŠIE HROMADNÉ NÁLEZY Z NESKOREJ DOBY KAMENNEJ ZDEN... more 7 POKLADY UKRYTÉ V ZEMI IGOR BAZOVSKÝ 11 NAJSTARŠIE HROMADNÉ NÁLEZY Z NESKOREJ DOBY KAMENNEJ ZDENĚK FARKAŠ 15 HROMADNÉ NÁLEZY BRONZOVÉHO VEKU JURAJ BARTÍK -PAVOL JELÍNEK 35 HROMADNÉ NÁLEZY A POKLADY MINCÍ ZO ŽELEZNEJ DOBY RADOSLAV ČAMBAL 51 HROMADNÉ NÁLEZY A POKLADY MINCÍ V DOBE RÍMSKEJ IGOR BAZOVSKÝ 57 HROMADNÉ NÁLEZY Z OBDOBIA VČASNÉHO STREDOVEKU VLADIMÍR TURČAN 61 NÁLEZY MINCÍ AKO VÝZNAMNÝ PRAMEŇ POZNANIA MAREK BUDAJ 71 LITERATÚRA 75 RESUMÉ Miesto nálezu bronzových náramkov na Miesto nálezu bronzových náramkov na hradisku Pohanská v Plaveckom Podhradí. hradisku Pohanská v Plaveckom Podhradí. 7
SKRYTÉ POKLADY, 2019
Od roku 2015 prebieha v obci Tvrdošovce archeologický výskum pod vedením Slovenského národného mú... more Od roku 2015 prebieha v obci Tvrdošovce archeologický výskum pod vedením Slovenského národného múzea v Bratislave.
Počas tejto pomerne krátkej doby bolo objavené množstvo výnimočných nálezov, ktoré svojim významom do veľkej miery prekračujú región Tvrdošoviec a ich okolia. Kniha má za cieľ
na príklade tejto významnej lokality priblížiť dejiny najstaršieho osídlenia Slovenska od praveku až po stredovek. Prináša výber tých najzaujímavejších nálezov, ktoré sa podarilo počas výskumu objaviť a na ich príklade ukazuje, aké bohaté, pestré a pútavé
sú dejiny územia dnešného Slovenska.
Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z., 2014
The Košice gold treasure is composed of 2,920 gold coins, three medals, a Renaissance gold chain,... more The Košice gold treasure is composed of 2,920 gold coins, three medals, a Renaissance gold chain, and a copper casket. It was discovered on 24th August 1935 during the reconstruction of the building of the financial directorate at Hlavná Street in the historical center of the town.
In the 17th century this building served as the seat of the Spiš Chamber, which was managing the financial matters in this part of the country. The gold treasure was probably hidden during one of the anti-Habsburg uprisings lead by Emerich Thököly. Thököli’s armies occupied the town in 1682 after several attempts. The time of hiding the teasure could be dated between 1679 and 1682, the issue of the newest coin and the year of the occupation. The treasure represented an enormous sum in its own time, thus the owner was probably a high-ranking official of the Spiš Chamber, the centre of the Habsburg financial administration,
the chairman or one of the counselors. Several persons are known by name, who might be connected to the treasure. The coins of the treasure were common in the monetary circulation
of contemporary Hungary. Hungarian, Transylvanian and Dutch coins constitute the largest share in the treasure, about 84%, but there are also Bohemian, Silesian, Polish, German, Danish, Swedish, Italian, Austrian, Salzburg, Spanish issues to be found, and a modern imitation of an antique Thracian gold stater. The oldest coins of the find are gold florins of the Hungarian king, Sigismund of Luxemburg minted between 1402 and 1404, the newest ones are the ducats of King Leopold I, minted in 1679 in the Kremnica Mint, i.e. the difference between the minting of the oldest and the newest coins is about 277 years. This treasure is one of the unique coin finds not only from the Carpathian Basin, but from all of Europe as well.
The Celts - The Germans - The Slavs. A tribute Anthology to Karol Pieta. Slovenská archeológia, vol. 69, Supplementum 2, 2021
Keywords: Western Slovakia, late La Tène Period, Púchov culture, hoard, belt hook, Celtic coins. ... more Keywords: Western Slovakia, late La Tène Period, Púchov culture, hoard, belt hook, Celtic coins.
Several sites with rich finds are known from the area of the Púchov culture with a wide range of finds. They include a mass find from the central Považie region, from the hitherto little-known site of Podskalie, on the flank of the Veľké skaly hill in the district of Považská Bystrica. It contains two examples of a hitherto unknown, new type of belt hook, a belt ornament and a pseudo-filigree basket amulet. A key, lock spring, cramp irons and two knives were also found. Several Celtic coins in circulation on the territory of the Púchov culture also come from this site, namely the Divinka, Nitra, Veľký Bysterec types, the Slovak or Kolačno type, the Liptovská Mara and Simmering types. The hoard and the coins date the site to the late La Tène period LT D.
Auf den Spuren der Barbaren – (Archäologie der Barbaren 2015). Spisy Archeologického ústavu AV ČR Brno 60, 2019
New discoveries of Geto-Dacian coins from Slovakia. The finds that are important and chronologica... more New discoveries of Geto-Dacian coins from Slovakia. The finds that are important and chronologically sensitive for understanding development in the 1st century BC include sets of silver Geto-Dacian coins. The authors of this paper have documented the preserved parts of three hoards and five isolated coins from three different sites in southwestern Slovakia. Analysis and interpretation of these finds indicate that Geto Dacian coins from this territory are not related to the events traditionally associated with Burebista. Instead, it seems that they are evidence of contacts between the Celts – Boii and Dacians during the so-called first wave of Dacian expansion, i.e. contacts between these two ethnic groups at the turn of the 2nd and 1st centuries BC and during the period prior to 70 BC.
Berecki S. et al. (eds.), Iron Age Connectivity in the Carpathian Basin 2018, 2018
Southern Slovakia and Northern Hungary rank among the less well archaeologically investigated reg... more Southern Slovakia and Northern Hungary rank among the less well archaeologically investigated regions; this is true in particular as far as the Late Iron Age is concerned. In spite of serious efforts of various scholars and although this region produced some important finds from this period, they are still hard to set in a broader cultural-historical context. The recently intensified research, nevertheless, broadens our knowledge. The recent finds include some from a hillfort near Čebovce. The occupation spans from the late LT C1 through the best represented LT C2 until its end at the beginning of the LT D1.
Boier zwischen Realität und Fiktion Akten des internationalen Kolloquiums in Český Krumlov vom 14.–16.11.2013
Jantarová stezka v proměnách času, 2020
Key words: SW Slovakia, middle La Tene period, Celtic coinage, coin die. Abstract: The study of ... more Key words: SW Slovakia, middle La Tene period, Celtic coinage, coin die.
Abstract: The study of Celtic coins, or coinage, from the La Tene period in the Central Danube area has made significant progress in recent years. The massive increase in finds of coins in this geographic area is evidence of this. However, until now, there has been a lack of direct evidence – with minor exceptions – of the minting of Celtic coins in the form of dies in the middle and late La Tene period (LT C1 – LT D2). In this article, we discuss an iron die for small Celtic coins with a horse, probably for a Roseldorf I obol or another local mintage from the LT C1 – LT C2 period.
FIVE COINS OF THE ROSELDORF/NĚMČICE TYPE FROM AROUND TRNAVA The collection of the Slovak National... more FIVE COINS OF THE ROSELDORF/NĚMČICE TYPE FROM AROUND TRNAVA
The collection of the Slovak National Museum–Museum of Archaeology
in Bratislava contains five small Celtic coins of the Roseldorf/Němčice type. According to information available at the time, they originally came from a “well-known”, but unspecified Celtic hill fort situated somewhere
around Trnava. It is probably a fortification located on the land of the municipality of Kátlovce, which is considered a so-called “Viereck-schanze”. The Celtic obols were incorrectly documented in
specialised literature as the Karlstein type, whereas they are clearly older types, known in publications as Roseldorf/Němčice. The above-mentioned coins were minted at some time from the 1st half of the 2nd century, and their circulation ended in the second half of that century, together with the disappearance of Němčice at the end of LTC2. These coins appear mainly in Moravia, in Austria and findings are becoming more and more frequent in Slovakia, too. This concerns mainly the area of western Slovakia, which at the time belonged chronologically and
territorially to Moravia and the adjacent part of Austria. The above-mentioned coins have also been found in the area of Trnava, which is where the coins we describe come from. Six or seven of such coins were found in the hill fort on Molpír in Smolenice, and a further two examples come from an important centre in Pohanská, which is dated to the 2nd century.
Denarius, Dec 31, 2015
This article presents two period counterfeit Hungarian Stephen V denars of the Huszar 343 type. A... more This article presents two period counterfeit Hungarian Stephen V denars of the Huszar 343 type. An X-ray fluorescent analysis proved beyond doubt that the coins examined contain in fact no silver. As well as copper, which is the majority metal, the coins examined contain a significant amount of tin. The appearance and nature of the surface layer, including the method of delamination, the thickness of the metal plating and the absence of an important concentration of mercury, clearly point to the use of heatedtin plating of a copper coin disc. From an iconographic point of view, the counterfeits examined are relatively well-produced at first glance, although in both cases, the text S/TEPh/AnRE/X is corrupt in different ways. The counterfeits do not come from the same dies, indicating that this is not a unique example of the forgery of the Stephen V coin, but rather bears witness to a more extensive forgery activity. This fact is also confirmed by the presentation of a photograph of a further counterfeit from an internet auction, specifically of the Huszar 345 type, which presents in the same way all the attributes of a period tin-plated counterfeit. It is clear that the political instability under the reign of Stephen V (1270-1272), caused by disagreements with his father Bela IV (1235-1270) and the wars with Přemysl Ottakar II resulted in inconsistent checks of the quality and state of currency, making room for the issue of worthless coins, which were almost impossible to discern from silver coins at the time of their manufacture, and were able to fool their recipients very easily.
Článek "Dve dobové falzá uhorského denára Štefana V. typu Huszár 343" představuje dve dobové falza uhorského denára Štefana V. typu Huszár 343. S využitím rentgenové fluorescenční analýzy bylo jednoznačně prokázáno, že zkoumané mince jsou v podstatě prosté stříbra. Vedle mědi, která je majoritně zastoupeným kovem, obsahují zkoumané mince významné množství cínu. Vzhled a charakter povrchové vrstvy, včetně způsobu delaminace, tloušťky pokovení a absence významnější koncentrace rtuti, jednoznačně vypovídá o využití žárového cínování měděného střížku. Z ikonografického hlediska jsou zkoumaná falza na první pohled poměrně zdařilá, byť v obou případech je text S/TEPh/AnRE/X rozdílně korumpován. Falza nepocházejí ze stejných raznic, což naznačuje, že se nejedná o ojedinělý úkaz falšování mince Štefana V., ale vypovídá to o rozsáhlejší padělatelské činnosti. Tuto skutečnost podtrhuje i prezentování fotografie dalšího suspektního falza z internetové aukce, konkrétně obolu typu Huszár 345, který rovněž vykazuje všechny atributy dobového pocínovaného falza. Je zřejmé, že politická nestabilita v období vlády Štefana V. (1270-1272), způsobená nezhody s otcom Belom IV. (1235-1270) a vojnami s Přemyslom Ottakarom II., měla za následek nedůslednou kontrolu nad kvalitou a stavem oběživa a dávala prostor k emitování bezcenných mincí, které v době svého vzniku byly téměř k nerozeznání od mincí ze stříbra a své příjemce dokázaly velmi snadno oklamat.
Denarius, Jul 10, 2014
V tomto príspevku prezentované vydarené falzum anonymného denára z druhej polovice 12. storočia j... more V tomto príspevku prezentované vydarené falzum anonymného denára z druhej polovice 12. storočia je jedným z ďalších dokladov rozsiahlej falšovateľskej činnosti prebiehajúce na území uhorského kráľovstva. Podobne ako v nedávno zverejnenom príspevku o falzách denárov Mateja Korvína, text poukazuje na nevyhnutnú nutnosť prehodnotenia (a tiež správneho chápania) doteraz častých a terminologicky nepresných tvrdení o postriebrovaní mincí. Hoci prípady skutočného postriebrovania falzifikátov nie sú vyložene výnimočné, a možno ich v rade prípadov jednoznačne doložiť, nie je postriebrovanie falošných mincí ani zďaleka tak často využívanou technológiou, ako by sa mohlo na základe dostupných zdrojov zdať. Doteraz publikované informácie o postriebrení, ak nie sú skutočne exaktne a nevyvrátiteľne doložené vykonanými analýzami, treba spätne interpretovať ako falzá „pokovované striebristým kovom" a nie ako falzá „postriebrené".
Folia Numismatica, Dec 31, 2013
Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze ty... more Žigmund Luxemburský po nástupe na uhorský trón začal raziť denáre s malým dvojkrížom na averze typ H 575, tento typ denára sa však razil veľmi krátko a okolo roku 1390 bol nahradený pomerne kvalitným denárom H 576, ktorý sa od starších denárov odlišoval najmä stvárnením dvojkríža, ktorý bol väčší a zasahoval až do perlovca. Žigmund sa snažil udržať stabilný kurz týchto mincí oproti dukátu, po čase sa však kurz začal meniť v neprospech denárov. Denáre typu H 576 sa razili veľmi dlhú dobu, od roku 1380, do roku 1427, preto sú to po drobných parvoch druhé najčastejšie mince v nálezoch mincí Žigmunda Luxemburského. Napriek častému výskytu tohto typu denára v nálezoch mincí, nie sme schopní spoľahlivo zistiť, aké je zastúpenie fálz denára H 576 v týchto nálezoch. Táto skutočnosť je daná najmä tým, že v minulých rokoch sa problematike fálz v nálezoch nevenovala dostatočná pozornosť. Problematiku falšovania mincí môžeme sledovať už od počiatkov uhorského mincovníctva, ale v dobe Žigmunda Luxemburského falšovanie nadobúda obrovské rozmery. Je to dané najmä úpadkom hospodárstva v dôsledku Žigmundových vojen s Turkami a predovšetkým s husitami, ktorí v roku 1428 vpadli priamo na územie Uhorského kráľovstva na ktorom sa posledných sto rokov neodohrávali žiadne vojenské operácie. Žigmund Luxemburský sa snažil zamedziť falšovaniu mincí, o čom svedčí množstvo listín z daného obdobia. Za falšovanie mincí hrozili vysoké tresty, ale ani tie neodradili množstvo falšovateľov, medzi ktorými nechýbali dokonca ani predstavitelia strednej a vysokej šľachty. V tomto článku je prezentované dobové falzum denára Žigmunda Luxemburského typ H 576, ktoré je v poli mince perforované. Opis mince je skomolený, čo nasvedčuje viere falšovateľov v analfabetizmus širokých vrstiev obyvateľstva tej doby, je takmer isté, že analfabetmi boli sami falšovatelia. Ústredné znaky mince ako dvojkríž a štvrtený štít sú zhotovené dosť precízne, čo svedčí o skutočnosti, že týmto znakom bol pripisovaný veľký význam. Minca je v poli výrazne perforovaná, čo je predmetom mnohých otázok, na ktoré odpoveď nie je známa. Je možné, že minca bola perforovaná za účelom nosenia ako amuletu s náboženskou tematikou, alebo ako označenie falošnej mince. Z listín sa dozvedáme, že v susednom Českom kráľovstve boli falzá pranierované, je možné, že perforácia na našej minci mohla slúžiť podobnému účelu. V tom prípade je zaujímavé, že podľa vykonaných pokusov minca nebola prerazená klincom, ale pravdepodobne vyvŕtaná ostrým predmetom za krúživého pohybu. V odbornej literatúre sa často uvádza, že stredoveké falzá mali medený základ a boli postriebrené. V našom článku poukazujeme na skutočnosť, že minimálne popisovaná minca nebola postriebrená, ale pocínovaná. Minca bola podrobená EDS analýze, pri ktorej bolo zistené, že sa jedná o pocínované medené falzum. Vzhľadom k tomu že sa podarilo detekovať prítomnosť intermetalickej fázy, môžeme sa právom domnievať, že falzum bolo vyrobené technológiou žiarového cínovania. Na základe uvedených skutočností môžeme predpokladať, že touto pomerne lacnou technikou boli vyrábané aj iné falzá v danom období a nemusí sa vždy jednať o falzá postriebrené.
ERSTE DENARE SIEGMUNDS VON LUXEMBURG UND DIE PROBLEMATIK DER ZEITGENÖSSISCHEN MÜNZFÄLSCHUNG – EDS-ANALYSE DES VERZINNTEN FALSCHEN DENARS H 576
ZUSAMMENFASSUNG
Nach der Besteigung des ungarischen Throns begann Siegmund von Luxemburg Denare mit kleinem Doppelkreuz auf dem Avers, Typ H 575 zu prägen; dieser Typ wurde jedoch nur eine sehr kurze Zeit geprägt und um 1390 wurde er durch den Denar H 576 von relativ hoher Qualität ersetzt, der sich von den älteren Denaren vor allem durch die Gestaltung des Doppelkreuzes unterschied, das größer war und bis in das Perlenmuster hineinreichte. Siegmund war bemüht, den stabilen Kurs dieser Münzen zu Dukaten zu halten, allmählich begann sich aber der Kurs zum Nachteil der Denare zu ändern. Denare des Typs H 576 wurden sehr lange geprägt, von 1380 bis 1427, daher kommen sie nach den Kleinmünzen (moneta parva) in Münzfunden aus der Zeit Siegmunds von Luxemburg am häufigsten vor. Trotz ihrem häufigen Vorkommen kann man die Vertretung von Fälschungen des Denars H 576 in Funden nicht zuverlässig feststellen. Die Ursache liegt darin, dass in den vorigen Jahren der Problematik der Fälschungen keine gebührende Aufmerksamkeit gewidmet wurde.
Münzfälschung ist seit Anfang des ungarischen Münzwesens zu beobachten, aber zur Zeit Siegmunds von Luxemburg erreicht sie riesige Maße. Sie wurde besonders durch den ökonomischen Verfall infolge Siegmunds Kriege gegen die Türken und vor allem die Hussiten verursacht, die im Jahre 1428 auf das Gebiet des Ungarischen Königreichs einfielen, wo in vorherigen hundert Jahren keine Militäroperationen stattgefunden hatten.
Siegmund von Luxemburg war bemüht, die Münzfälschung zu verhindern, wovon zahlreiche Urkunden aus jener Zeit zeugen. Für die Fälschung drohten hohe Strafen, aber sie konnten viele Fälscher nicht abraten, unter welchen es sogar Vertreter mittleren und hohen Adels gab.
Der vorliegende Artikel beschäftigt sich mit der zeitgenössischen Fälschung des Denars Siegmunds von Luxemburg, Typ H 576, die im Münzfeld perforiert ist. Die Umschrift ist entstellt, was davon zeugt, dass die Fälscher von dem Analphabetismus der breiten Bevölkerungsschichten jener Zeit überzeugt waren; es ist fast sicher, dass die Fälscher selbst Analphabeten waren. Zentrale Zeichen der Münze, wie das Doppelkreuz oder gevierte Schild sind ziemlich präzis verfertigt, was davon zeugt, dass ihnen eine große Bedeutung zugeschrieben wurde. Die Münze ist im Feld deutlich perforiert, was viele Fragen stellt, die bisher unbeantwortet bleiben. Möglicherweise wurde die Münze perforiert, um als religiöses Amulett getragen zu werden, oder um als Fälschung bezeichnet zu werden. Aus Urkunden erfährt man, dass im benachbarten Böhmen Fälschungen angeprangert wurden; es ist möglich, dass die Perforation unserer Münze denselben Zweck hatte. In diesem Fall ist interessant, dass nach durchgeführten Experimenten die Münze nicht durch einen Nagel durchbrochen, sondern durch die Drehbewegung eines scharfen Gegenstands durchbohrt wurde.
In der Fachliteratur wird oft angeführt, dass mittelalterliche Fälschungen aus Kupfer waren und ihre Oberfläche versilbert war. In unserem Artikel weisen wir auf die Tatsache hin, dass mindestens die betreffende Münze nicht versilbert, sondern verzinnt war. Sie wurde der EDS-Analyse unterzogen, die zeigte, dass es sich um eine verzinnte kupferne Fälschung handelte. Da die Anwesenheit einer intermetallischen Phase festgestellt wurde, kann man mit Recht annehmen, dass die Fälschung durch die Technologie der Feuerverzinnung hergestellt wurde. Anhand der angeführten Tatsachen ist anzunehmen, dass mithilfe dieser relativ billigen Technik in jener Zeit auch andere Fälschungen hergestellt wurden und es muss sich nicht immer um versilberte Stücke handeln.
In: E. Droberjar; B. Komoróczy (eds.), Příspěvky k poznání barbarských komunit. Archeologie barbarů 2016 a 2018. Spisy Archeologického Ústavu AV ČR Brno 70. Brno, 2021
In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discover... more In this paper, we present three exceptional finds of fragmentary Roman military diplomas discovered in 2017 during field surweys using metal detector in southwestern Slovakia. Two fragments were found within Germanic settlements from the Roman period in Gbely (Skalica district) and in Tvrdošovce (Nové Zámky district); the third one is a stray find from Borský Svätý Jur (Senica district). The Gbely diploma is a copy of a constitution issued between c. 132 and 140 and mentions a new suffect consul, M. Fabius Iulianus Heracleo Optatianus. The Tvrdošovce diploma is the seventh copy of the 21 June 159 constitution of which the recipient was a soldier of the cohort V Callaecorum Lucensium. The third fragment from Borský Svätý Jur can be dated to the first four years of the joint reign of Marcus Aurelius and Lucius Verus (7 March 161 and 9 December 164). The constitutions of all three diplomas were issued to the auxilia of Pannonia Superior and they were probably looted and hacked as raw material by Marcomanni and Quadi during the Germanic-Sarmatian wars of Marcus Aurelius. Roman military diplomas are generally known from the territory of the Roman provinces and only in very exceptional cases from the Barbaricum. Together with an older find from Niederleis (Lower Austria), we are aware of only four pieces from the area of the Central Danubian Germanic Barbaricum.
annales musei nationalis slovaci zborník slovenského národného múzea bratislava 2021 a r c h e o l ó g i a 3 1 ročník cxv zborník slovenského národného múzea annales musei nationalis slovaci ROČNÍK / VOLUME CXV, 2021
Keywords: SW Slovakia, Little Carpathians, Plavecké Podhradie, Plavecký hrad Castle, Pohanská, Mi... more Keywords: SW Slovakia, Little Carpathians, Plavecké Podhradie, Plavecký hrad Castle, Pohanská, Middle Ages, Modern Age, militaria, numismatic finds, analysis of material.
Abstract: Medieval and modern militaria, items of equipment and numismatic Finds from Plavecké Podhradie.
A large set of militaria and numismatic finds in the form of several hoards and solitaire coins come from the sites of castle hill and Pohanská in Plavecké Podhradie. Finds of ammunition mainly consist of arrowheads for bows (13th–14th century) and crossbows (end of the 14th century–16th century), as well as ammunition for firerearms. We have tried to connect the militaria with the horizons of the coin hoards which are related to war events in the site. The analysis of material showed that there are three clear time horizons. The first is the last third of the 13th century (1273–1291), the second horizon is the period of the Hussite wars in the first half of the 15th century (1428–1467) and the last, third horizon is probably related to the period of the Thirty Years’ War (1618–1648).