Môžu hypersonické rakety zvýšiť riziko jadrovej vojny? Zo slov experta behá mráz po chrbte (original) (raw)
Existuje šanca, že hypersonické rakety povedú až k jadrovej vojne? Na túto otázku sa lepšie pozreli odborníci a toto je ich názor.
V poslednej dobe môžeme pozorovať vo svete rastúce napätie, čo je výsledkom viacerých politických faktorov. Výskumníci z inštitútu MIT v novej štúdii sledovali, či môžu hypersonické rakety, nová pokročilá technológia, zvýšiť riziko jadrovej vojny.
Hypersonické rakety sú také rakety, ktoré dokážu letieť minimálne 5-násobkom rýchlosti zvuku, teda rýchlosťou Mach 5. Ide o relatívne novú technológiu, na ktorej pracujú svetové veľmoci a zatiaľ proti nej neexistuje veľa typov efektívnej obrany. Experti sa domnievajú, že hypersonické rakety majú potenciál zmeniť rozloženie svetových síl.
Tí zároveň už dlho tvrdia aj to, že zbrane alebo zbraňové systémy, ako napríklad rakety alebo lietadlá môžu ovplyvniť pravdepodobnosť toho, že krajiny budú cítiť nutkanie začať jadrovú vojnu. Ideálnym príkladom môže byť systém MIRV. Ten vypustí niekoľko hlavíc na rovnakej rakete. Ak jedna raketa dokáže zneškodniť jednu hlavicu, potom jeden systém MRV dokáže zneškodniť 5 až 10 vojnových hlavíc. Ide o zbraňový systém, ktorý je veľmi destabilizujúci**, pretože krajiny majú vysokú potrebu zaútočiť ako prvé.**
Zdroj: Anelo / shutterstock.com
Dokážu hypersonické rakety rozpútať jadrovú vojnu?
Rovnako destabilizujúce môžu byť aj hypersonické zbrane**, no dôvody prečo sú značne špekulatívne.** Momentálne ale výskumníci testujú hypersonické zbrane a zisťujú, či sú obavy opodstatnené alebo nie. Aby sme lepšie odhadli ich riziko, musíme sa pozrieť na niekoľko faktorov.
“Jedným spôsobom ako reálne zvážiť hrozbu hypersonických zbraní je pozrieť sa na ich letové dráhy. Odborníci považujú hypersonické rakety za destabilizujúce, pretože je nemožné určiť ich trajektóriu. Takéto rakety vedia počas letu zabáčať, čiže obranca nemôže usúdiť, aký cieľ plánuje útočník zasiahnuť. Naopak balistické rakety majú fixnú trajektóriu, čiže je veľmi jednoduché povedať, kam raketa dopadne,” vysvetľuje Eli Sanchez, jeden z autorov štúdie.
Sanchez dodáva, že ak nemáme istotu v tom, kde raketa zasiahne, je veľmi jednoduché predpokladať to najhoršie, že nepriateľ útočí na naše jadrové zbrane, veliteľské centrum jadrových zbraní alebo hlavné mestá. V prípade útoku hypersonickou zbraňou môže obranca cítiť veľkú potrebu eskalovať konflikt. Stačí, že hrozba sa javí oveľa vážnejšie, než v skutočnosti je.
Neprehliadnite
Dokáže špeciálny zvuk vytlačiť vodu z tvojho mobilu? Pozri sa, čo ukázal experiment
Sanchez sa vo svojej práci zameriaval aj na modelovanie letu hypersonických rakiet. Cieľom tejto analýzy bolo kvantifikovať neistoty, ktoré by mohli viesť k eskalácii konfliktu. Popri tom navrhoval stratégie, ktoré by umožnili použitie hypersonických rakiet spôsobom, ktorý by nebol pre krajiny až tak destabilizujúci. Sanchez navrhoval vybaviť hypersonické rakety konvenčnými hlavicami namiesto jadrových hlavíc. Zároveň navrhol zavedenie bezletových zón pre rakety v okolí najväčších svetových metropol.
Zdroj: Bordovski Yauheni / shutterstock.com a Romolo Tavani / shutterstock.com, koláž Vosveteit.sk
Záver štúdie teda znie, že hypersonické rakety skutočne môžu zvýšiť riziko jadrovej vojny. Môže za to hlavne ich nepredvídateľná letová dráha. Ak jedna krajina vystrelí hypersonickú raketu na druhú krajinu, tá nemôže presne vedieť, kam útok smeruje. Obranca môže len zvážiť možnosti a štatisticky určiť, čo môže byť najpravdepodobnejším cieľom rakety. Istotu ale nezíska nikdy.
Problém nastáva, ak sa musí obranca rozhodnúť medzi tým, či hypersonická raketa útočí na relatívne malý sklad zbraní alebo na hlavné mesto, v ktorom žijú milióny ľudí. V takomto prípade je ľahké predpokladať, že nepriateľ útočí na vážnejší cieľ. Či už obranca dokáže útok efektívne zastaviť alebo nie je otázne, no ešte skôr, ako raketa dopadne, môže cítiť silnú potrebu útok vrátiť ešte vážnejšie. Eskalácia tohto konfliktu môže následne vyústiť až do jadrovej vojny.
Zdroj: zef art / shutterstock.com
Dôsledky jadrovej vojny znamenajú koniec pre ľudstvo
Ak by ľudstvo podľahlo tlaku a začalo po sebe „hádzať“ jadrové zbrane, výbuchy a následné radiačné zamorenie by boli našimi „najmenšími“ problémami. Odhaduje sa, že ak by počas jadrovej vojny vybuchol len zlomok arzenálu, škody na životoch by okamžite naskočili na milióny.
Veľa obývaných oblastí by zamorila radiácia. Tá by spôsobila ďalšie obrovské straty na životoch a zároveň by ovplyvnila niekoľko nasledujúcich generácií. Po vojne by však nastala aj takzvaná jadrová zima, teda klimatické zmeny spôsobené detonáciou obrovského množstva jadrových zbraní. Viac o jadrovej zime píšeme v tomto článku.