Educación y ciudadanía activa : reflexiones y propuestas a partir de historias de vida (original) (raw)
Námety na vyučovanie geografie s využitím virtuálnej reality 1 : metodická príručka pre učiteľov ZŠ
Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici eBooks, 2023
Metodická príručka pre učiteľov základných škôl, ktorú máte v rukách, sa zameriava na možnosti využitia mobilnej virtuálnej reality vo vyučovaní geografie. Jej cieľom je ponúknuť praktické rady a postupy, ako môžete túto technológiu efektívne a kreatívne použiť na vašich hodinách geografie. Príručka obsahuje konkrétne príklady – edukačné modely s návodmi a inšpiráciami na využitie vhodných aplikácií a 360° videí pre viaceré geografické témy. Nepotrebujete pritom žiadne finančne náročné headsety, postačia vám lacné kartónové či plastové prehliadače a smartfóny žiakov. Ovládanie aplikácií a videí v smartfónoch je intuitívne a vaši žiaci ho hravo zvládnu.
Annales historici Presovienses, 2020
A re-catholization of Ung county was inextricably linked to Jesuit mission in a particular region. The arrival of Jesuit to the Ung county was connected to an effort of the Drugeths to re-catholicize as well as to the history of education in that region. Our attention was focused on relations with Jesuit arrival to Uzhgorod and onto their mission in that region as well as other localities where they operated. Since the history of the Drugeths´ residency is primarily connected to a residency in Humenne, based on this we mapped the relation between Humenné residency and Ung county. In the conclusion we add information about the erigation of Uzhgorod´s college. We finish the whole study with the transcript of the document about the erigation of the college in Uzhgorod, which is a clear proof that the college was not transferred from Humenne but it was a newly opened school. Key words: Ung county, Jesuits, Recatholization, the Drugeths, Uzhgorod.
Vyučovacie Metódy Podporujúce Inkluzívne Vzdelávanie
Sborník z mezinárodní konference ICOLLE 2022: „Omnes, omnia, omnio“ pro 21. století
V štúdii sa venujeme téme inkluzívneho vzdelávania a vyučovacím metódam, ktoré inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi podporujú. V empirickej časti textu sú stručne popísané výsledky prieskumu, zameraného na vyhodnotenie zmien vo vzťahoch a v začlenení žiakov v školskej triede po aplikovaní vybraných metód zameraných na podporu inklúzie v školskom vzdelávaní. V štúdií su použité kombinované metódy pedagogického výskumu využívajúce textovú analýzu pedagogických dokumentov a dotazníkovú metódu. V závere sú navrhnuté odporúčania v zameraní na uplatňovanie inkluzívnych metód.
2015
Prispevok je zameraný na možnosti identifikacie a zistenia konkretnychproblemových oblasti socialnej atmosfery v triede, v ktorej je potrebna intervencia zo stranyskolskeho psychologa, koordinatora prevencie. Obsahuje popis ziskavania informacii nazaklade Skaly socialnej atmosfery triedy a jej vyhodnotenie s navrhmi pre upravu tematickehoplanu zohľadňujuceho výsledky dotaznika, cim by malo dojsť k odstraneniu problemovv oblasti socialnej atmosfery triedy.
Nikolaj K. Michajlovskij o možnostiach a podmienkach učenia sa z dejín
Sofia, 2017
Николай К. Михайловский о возможностях и условиях обучения у истории V predloženom texte by sme chceli, po krátkom predstavení biografickej črty N.K. Michajlovského a jeho konkrétnych prác, ktoré tvoria základný rámec našich skúmaní, venovať pozornosť analýze dôvodov a motivácií vedúcich k otázkam poznateľnosti dejín a učenia sa z dejín. Budeme sa venovať tomu, ako Michalovskij chápe dejiny, ako ich vymedzuje. Z tohto vymedzenia nazrieme na možnosti i limity historických skúmaní. Vyprofilujú sa pred nami rámce poznateľnosti dejín, určia sa otázky, ku ktorým nie je možné dostatočne sa vyjadriť. Priblížené skúmanie nám následne ukáže, načo nám môže poznanie dejín poslúžiť. Ak hovoríme o Nikolajovi Konstantinovičovi Michajlovskom 2 , tak vravíme o spisovateľovi, publicistovi, filozofovi a výraznej osobnosti ruského spoločenského a intelektuálneho života Ruska 19. storočia, presnejšie, jeho 2. polovice. Vplyv Michajlovského výborne označuje výraz vládca dúm 3 . Michajlovského tvorba je úzko spojená s činnosťou v redakciách takých časopisov ako Severnyj vestnik (Северный вестник), Ruskoje bogatstvo (Русское богатство) no predovšetkým s časopisom Otečestvennyje zapiski (Отечественные записки). 1 Príspevok je výstupom projektu VEGA č. 1/0880/17 Filozofia dejín v osvietenstve: Dejiny ako fundamentálny moment sebainterpretácie človeka v kontexte filozofie 18. storočia. 2 Николай Константинович Михайловский (1842-1904). 3 Rus. властитель дум. Tento pojem používa vo svojej práci o Michajlovskom profesor Blo-
2009
Welche Bedeutung haben grenzüberschreitende Bildungsprojekte und Hochschulkooperationen zwischen West- und Osteuropa 20 Jahre nach Beginn der Auflösung des Sowjetimperiums? Was für Einflußmöglichkeiten haben westliche Akteure auf den Transformations- und Internationalisierungsprozeß östlicher Universitäten? Welche Rolle spielen Stereotypen und Vorurteile im länderübergreifenden Hörsaal? Mit welchen Herausforderungen sehen sich deutsche Hochschulmitarbeiter beim Aufbau von Kooperationsbeziehungen mit osteuropäischen Partnern konfrontiert? Die 16 Beiträge dieses Bandes dokumentieren, analysieren und interpretieren regionale Entwicklungen, nationale Transformationen und internationale Begegnungen im postsowjetischen Hochschul- bzw. Bildungsbereich. 23 west- und osteuropäische Autoren untersuchen neue Bildungsangebote in Belarus, Rumänien sowie ost-, mittelost- und südosteuropäischen Ländern mit Deutsch- bzw. DaF-Studiengängen, Rußlands Schritte auf dem Weg zur europäischen Bildungsintegration, erste Ergebnisse mehrjähriger Kooperationsprojekte mit Osteuropa sowie kulturbedingte Verstehensprobleme am Beispiel russisch-deutscher universitärer Zusammenarbeit. INHALT: Matthias Bürgel: Internationale Hochschulkooperation(en) zwischen Ost und West - Tobias Knubben: Von der Europäischen Humanistischen Universität zum Center for International Studies Minsk: Möglichkeiten und Grenzen nicht-formaler Bildung in Belarus - Tanja Becker: Zur Rolle und Bedeutung deutschsprachiger Studiengänge in Rumänien - Annegret Middecke/Julia Schmidt: Kernprobleme osteuropäischer Deutsch-als-Fremdsprache-Studiengänge vor dem Hintergrund des Bologna-Prozesses - Stefan Gänzle/Stefan Meister/Guido Müntel: Chancen und Grenzen internationaler Hochschulkooperation: Erfahrungen aus der russischen Exklave Kaliningrad - Stefan Schwan/Matthias Bürgel: Wie international sind russische Hochschulen? Ergebnisse einer Befragung zum Grad ihrer Internationalisierung - Corinna Sons/Matthias Bürgel: Internationale Mobilität in Rußland: Ergebnisse einer Umfrage unter Studierenden im Ural - Jürgen Weber: Hlucna Samota - Berufs- und Karriereverlauf von Absolventen des Instituts für Internationale Studien der Karlsuniversität Prag: Eine Verbleibstudie - Sebastian Litta/Tim B. Peters: Pioniere der Völkerverständigung? Deutsche Gastdozenten in Mittel- und Osteuropa - Annett Polk/Lil Reif: Alte Herausforderungen und neue Wege in der Hochschulzusammenarbeit zwischen Ost und West am Beispiel des Lektorenprogramms der Robert Bosch Stiftung - Katharina Lampe: Das Bulgarisch-Rumänische Europazentrum: Einschätzungen über das Entstehen internationaler Hochschulkooperationen - Kerstin Pezoldt/Marina Kolesnikova: Interkulturelles Lernen im deutsch-russischen Kooperationsprozeß - Olga Frik: Hochschulaustausch zwischen Rußland und Deutschland: Ein Erfahrungsbericht - Astrid Ertelt-Vieth/Elena Denisova-Schmidt: Kulturbedingte Unterschiede und Verstehensprobleme zwischen russischen und deutschen Wissenschaftlern - Galina Koptelzewa: Interkulturalität in der akademischen Zusammenarbeit zwischen Ost und West - Andreas Umland: Historische Erblasten, interkulturelle Kommunikationsprobleme und sozioökonomische Ungleichheiten: Zum vierten Band des Projektes «Hochschullehre in Osteuropa».
Osobnosť Isabelly d´Este Gonzaga nahliadaná cez prizmu dobového kontextu a listovej korešpondencie
Studia historica Nitriensia, 2021
was an important female protagonist of the Italian Renaissance, often referred as the "Lady of the Renaissance", "Daughter of Humanism", "the First World Lady". This study aims to bring closer the ruler who influenced (especially Italian) history in diplomacy and politics, but was also a major figure in the collection of art and patronage of authors such as Titian, Leonardo da Vinci, Raffaello Sanzio and others. The study reflects the period context and at the same time looks at the importance of the Renaissance female intellectual through the prism of her personal and public correspondence available in the Italian state archives (Mantova, Ferrara, etc.), pointing to the growing importance and interest in digitized authentic materials.
JAN SVOBODA, MAREK HRUBEC, ALBERT KASANDA: Africká filosofie společnosti: Vývojová perspektiva
Filozofia, 2023
Trojica autorov sa podujala priblížiť stredoeurópskej, hlavne českej a slovenskej verejnosti Afriku, a zvlášť Etiópiu, v ďalšej publikácii venovanej tomuto kultúrne, intelektuálne i filozoficky stále málo známemu kontinentu. 1 V troch kapitolách reflektovali chronológiu Afriky ako dôležitý predpoklad pre vnímanie africkej filozofie v súčasných globálnych kontextoch. Na druhej strane prezentovali africkú filozofiu ako jeden z pokusov o prekonávanie hlavne eurocentrizmu vo filozofii, najmä v dejinách filozofie. Marek Hrubec v prvej kapitole mapuje najprv postkoloniálnu a dekoloniálnu etapu vo vývoji afrického kontinentu a jej rozličné sociálno-politické experimenty, ktoré korešpondovali s obdobím studenej vojny. V ďalšej časti venuje pozornosť obdobiu po skončení studenej vojny až do súčasnosti, v rámci čoho skúma prejavy silnejúceho multilateralizmu, v rámci ktorého sa v globálnom meradle vytvoril priestor pre pluralitu vo vzťahu k ďalším svetovým makroregiónom, predstavujúcim často veľké a najľudnatejšie krajiny sveta (s. 26-28). Kapitola tiež načrtáva budúcnosť afrických spoločenských modelov v prostredí globálnych polylaterálnych vzťahov (s. 35). Hrubec tvrdí, že na jednej strane sa uvedené vývojové fázy čiastočne navzájom prekrývajú a na druhej strane ich možno identifikovať vo väčšine afrických krajín (s. 49). Jadrom celej knihy, a z môjho uhla pohľadu najzaujímavejšou, je druhá kapitola, ktorej autorom je Jan Svoboda, skúmajúci racionalitu v dejinách etiópskej filozofie. Autor konštatuje, že Etiópia a Egypt sú jedinými africkými krajinami majúcimi písomné zdroje siahajúce až do staroveku. Špecifikum Etiópie je v tom, že vlastný kultúrny charakter si udržala v priebehu mnohých stáročí (s. 73). Svoboda dokazuje nesprávnosť tvrdení, že filozofia prišla do Afriky spolu s kolonializmom ako európsky "produkt" transponovaný do afrického, respektíve etiópskeho kultúrneho a intelektuálneho prostredia. Prezentuje etiópsku filozofiu 17. storočia ako výsledok "nábožensko-spirituálneho, kultúrno-umeleckého i politicko-hospodárskeho 1 Recenzovaná publikácia nadväzuje na predchádzajúce práce vydané vo vydavateľstve Filosofia v edícii Filosofie a sociální vědy. Pozri bližšie Kasanda (2018), Hrubec (ed.) (2008) a Svoboda-Štěch (eds.) (2012).