Musíš sa stať umeleckým dielom [You Have to Become a Work of Art] (original) (raw)
Related papers
Three Slovak Art Films and Their Attempt to Reach Cinematic Audiences
Slovenske divadlo /The Slovak Theatre
The text analyzes the distribution of three Slovak films created in 2017 (Piata loď (Little Harbour), Špina (Filthy), Nina to Slovak cinemas. This year new Slovak films reached 1,414,132 cinemagoers, which is a 21.13% share of total cinema admissions. This is the highest annual number recorded since the establishment of the Slovak Republic (1993). The study looks for an answer to the question, Why do some Slovak films achieve higher admissions then others? It also seeks to point out the variability of the criteria to measure the success of a film with the audience.
Slovenská literatúra, 2024
The author's experience of emigration makes visible-in literary works and public speeches-one of the aspects of multilingualism as not only a consequence of migration and globalization, but also of the concept of metamultilingualism which contributes to expanding of our understanding of linguistic dynamics in literary production. Through selected literary texts and interviews with the Slovak-Swiss author Irena Brežná, the paper outlines the concept of metamultilingualism and literary multilingualism as one of the characteristics of the "new" world literature. Metamultilingualism as a generator of literary multilingualism is presented through the definition by Elke Sturm-Trigonakis and through its realisation in the form of linguistic commentary. The paper also takes a look at the reflection of languages in I. Brežná's writing as one of the frameworks of her work and a part of the literary process. At the same time, it looks at the concept of monolingualism as an artificial construct and multilingualism as a natural social condition as outlined in the theory of Yasemina Yildiz and Till Dembeck. In the analysis of the internal plane of the text, the article relies on the concept of manifest, latent, and excluded multilingualism, systematically elaborated by Natalia Blum-Barth, who, like Immacolata Amode, sees multilingualism as intratextual.
Muzeológia a Kultúrne Dedičstvo, 2016
Muzeológia a kultúrne dedičstvo, 2016, 4:1:127-135 Museology in Slovakia This paper examines the history of museology in Slovakia as a scientific discipline in general and a specialized university course of study in particular. We discuss the fundamental characteristics of the discipline, including the development of the current conception of museology as a university course and describe the fundamentals of the course as currently implemented in various institutes of tertiary education in Slovakia. In conclusion, we briefly survey the current state of the field in Slovakia, its potential and its possible future development.
Obchodne nedostupné diela na Slovensku
ITlib.Informačné technológie a knižnice
Článok sa zameriava na problematiku evidencie obchodne nedostupných diel v správe Slovenskej národnej knižnice v zmysle novelizovaného Autorského zákona a európskej legislatívy. Výsledky medzinárodnej spolupráce zaraďujú Slovenskú republiku k lídrom v oblasti realizovaných štrukturálnych digitálnych projektov v rámci príspevku do portálu EUIPO. Metódy a skúsenosti Slovenskej národnej knižnice poskytujú neoceniteľné informácie pre budúcich používateľov a partnerov v oblasti aplikácie európskej smernice do Autorského zákona v jednotlivých štátoch Európskej únie.
2015
Csilla FEDINEC-István CSERNICSKÓ Abstract:.Remarks on one official gazette Kárpátaljai Közlöny-Подкарпатский Вђстникъ (1939-1944). The districts with the official name of Carpathian regency (abbreviated Podkarpatsko), existing in the years 1939-1944, in terms of public organizations has stood out from the Hungarian legal system, which has been applied in other regions of the country. Broad-spectrum research focused on this specific region, successfully mapped many historical, legal, linguistic and political aspects of life in its territory. Un-explored space existing in research has been a survey regional history on level of local regulations. In this study we examine the directions, and particularly local content policy in the context of nationwide events. And also whether there existed areas of questions for which were born specific answers, in connection with that we shall try to find answer for question whether this specific position in Hungarian public administration was due to name only and part of life within this administrative unit, or its uniqueness had a deeper context.
E-LOGOS, 2004
Cieľom príspevku je pokúsiť sa poukázať na príčiny záujmu F. Nietzscheho o predsokratickú filozofiu, no najmä o filozofiu Herakleita. Nietzsche na ukážke rozboru zlomkov Herakleitovej filozofie ukazuje, že predmetom filozofie nie je nič iné, ako hľadanie porozumenia tzv. prvej podmienky či príčiny existencie skutočnosti. Ostatné je úlohou parciálnych vied. Keďže filozofia po Sokratovi prvú podmienku skutočnosti riešila v rámci platonizmu (jestvovania dvoch svetov) a takto priamo či nepriamo nechala prvú podmienku (dvoch svetov) Platónovi, Nietzsche tvrdí, že po zániku tragického obdobia gréckej spoločnosti sa už nefilozofuje. Otázku: Čo je filozofia? spredmetňuje na príklade explikácie Herakleitovho výrazu "ohňa", ako prvej príčiny. Oheň môžeme a vysvetľujeme pomocou jazyka vedy, no môžeme, a to je prípad Nietzscheho, tento výraz vysvetliť aj ako metaforu, ktorá významovo pojem prekračuje, t. j. z pojmovej množiny nevyplýva. Chceme poukázať, že Nietzsche rozlišoval (metóda rozlišovania na úrovni prvej podmienky) medzi významom odvodeným z pojmovej množiny a medzi významom odvodeným z estetického princípu. Kľúčové výrazy: prvá podmienka skutočnosti, pojmový svet, prirodzená skutočnosť, význam pojmu, význam metafory, Herakleitov "oheň", Nietzscheho "večný návrat" *** Vecou myslenia je primárne prirodzená skutočnosť. Pre myslenie sa mierky prirodzeného sveta stávajú základnými a zásadnými. Nie je ale dovolené mierky prirodzenej skutočnosti odvodzovať z mierok, ktorými pracuje myslenie. Myslenie totiž myslí na základe axiómy kontradikcie (A=A) a tá hovorí nielen o tom, že vec A nemôže byť aj nebyť v tom istom čase na tom istom mieste; axióma kontradikcie aj akosi automaticky predpokladá, že vec A je identická s myslením A, že A=A je "základnou podmienkou" myslenia a akosi automaticky aj povahou skutočnosti. Inými slovami povedané: exaktne myslieť môžeme iba empiricky overiteľné reprezentácie; overiteľné fakty sú základné aj v zmysle "prvých a jediných". Ak by sa dajaké malé dieťa spýtalo: Prečo si myslíme, že empirická skutočnosť je základnou mierkou pre myslenie a ak je, potom či je aj relevantná mierkam prirodzenej