PANTA REI poesie (original) (raw)
Related papers
E-LOGOS, 2004
Cieľom príspevku je pokúsiť sa poukázať na príčiny záujmu F. Nietzscheho o predsokratickú filozofiu, no najmä o filozofiu Herakleita. Nietzsche na ukážke rozboru zlomkov Herakleitovej filozofie ukazuje, že predmetom filozofie nie je nič iné, ako hľadanie porozumenia tzv. prvej podmienky či príčiny existencie skutočnosti. Ostatné je úlohou parciálnych vied. Keďže filozofia po Sokratovi prvú podmienku skutočnosti riešila v rámci platonizmu (jestvovania dvoch svetov) a takto priamo či nepriamo nechala prvú podmienku (dvoch svetov) Platónovi, Nietzsche tvrdí, že po zániku tragického obdobia gréckej spoločnosti sa už nefilozofuje. Otázku: Čo je filozofia? spredmetňuje na príklade explikácie Herakleitovho výrazu "ohňa", ako prvej príčiny. Oheň môžeme a vysvetľujeme pomocou jazyka vedy, no môžeme, a to je prípad Nietzscheho, tento výraz vysvetliť aj ako metaforu, ktorá významovo pojem prekračuje, t. j. z pojmovej množiny nevyplýva. Chceme poukázať, že Nietzsche rozlišoval (metóda rozlišovania na úrovni prvej podmienky) medzi významom odvodeným z pojmovej množiny a medzi významom odvodeným z estetického princípu. Kľúčové výrazy: prvá podmienka skutočnosti, pojmový svet, prirodzená skutočnosť, význam pojmu, význam metafory, Herakleitov "oheň", Nietzscheho "večný návrat" *** Vecou myslenia je primárne prirodzená skutočnosť. Pre myslenie sa mierky prirodzeného sveta stávajú základnými a zásadnými. Nie je ale dovolené mierky prirodzenej skutočnosti odvodzovať z mierok, ktorými pracuje myslenie. Myslenie totiž myslí na základe axiómy kontradikcie (A=A) a tá hovorí nielen o tom, že vec A nemôže byť aj nebyť v tom istom čase na tom istom mieste; axióma kontradikcie aj akosi automaticky predpokladá, že vec A je identická s myslením A, že A=A je "základnou podmienkou" myslenia a akosi automaticky aj povahou skutočnosti. Inými slovami povedané: exaktne myslieť môžeme iba empiricky overiteľné reprezentácie; overiteľné fakty sú základné aj v zmysle "prvých a jediných". Ak by sa dajaké malé dieťa spýtalo: Prečo si myslíme, že empirická skutočnosť je základnou mierkou pre myslenie a ak je, potom či je aj relevantná mierkam prirodzenej
Vincenzo Cerami. Le récit et la scène
Vincenzo Cerami. Le récit et la scène, 2004
Ce recueil sur l’œuvre de Vincenzo Cerami rassemble des essais écrits par des narratologues, des linguistes, des écrivains, des musicologues. À l’informel narratif de l’avant-garde, Cerami a depuis toujours opposé des réticules, où le métier d’écrire (quel que soit le code) et la tradition jouent un rôle fondamental. Une œuvre où le lecteur est induit à jouer à cache-cache ; spécialement dans les pièces de théâtre et musicales, on a la sensation de découvrir, et en même temps d’être découvert, tellement il y a de résonances, d’images, de rebonds familiaux, de structures de communication qui nous sont rendus : enchevêtrements de fils qui continuent des histoires précédentes, prêts à tisser de nouvelles histoires encore. Mais il ne s’agit jamais d’un simple jeu de miroirs. Si on s’y trouve dans une continuité de la mémoire, l’ironie et le sourire de l’auteur empêchent des reflets mécaniques, et obligent à la distanciation. Et même là où l’on pense se reconnaître dans le quotidien, dans les récits réalistes, liés aux faits divers, la fabula devient un instrument pour les rendre inessentiels, et pour mettre à nu ce qui a rendu possible le nouage des histoires. Les événements en soi tombent au fond comme du lest, pour laisser à la surface le rythme et le style.
Pastoračné Aktivity a Sociálna Zmena Rómov
Pomáhajúce profesie
consider particularly a personal contact, which is a bridge to other activities, the most efficient method of work. Implications: The clergymen of all churches should be servants of all people. If we want to achieve a social change in the marginalized groups of population it is necessary for clergymen to come out of their zone of conformity and be closer to vulnerable people. Working with youth but particularly with whole families can result in big changes. Such work, however, must be regular, and particularly personal contacts in the field is the basis of a future change. Occasional contacts solely in the church or parsonage are not efficient.
Osobnosť Isabelly d´Este Gonzaga nahliadaná cez prizmu dobového kontextu a listovej korešpondencie
Studia historica Nitriensia, 2021
was an important female protagonist of the Italian Renaissance, often referred as the "Lady of the Renaissance", "Daughter of Humanism", "the First World Lady". This study aims to bring closer the ruler who influenced (especially Italian) history in diplomacy and politics, but was also a major figure in the collection of art and patronage of authors such as Titian, Leonardo da Vinci, Raffaello Sanzio and others. The study reflects the period context and at the same time looks at the importance of the Renaissance female intellectual through the prism of her personal and public correspondence available in the Italian state archives (Mantova, Ferrara, etc.), pointing to the growing importance and interest in digitized authentic materials.
The Russian Review, 1984
JSTOR is a not-for-profit service that helps scholars, researchers, and students discover, use, and build upon a wide range of content in a trusted digital archive. We use information technology and tools to increase productivity and facilitate new forms of scholarship. For more information about JSTOR, please contact