coquus - Victionarium (original) (raw)
Latine
[+/-]
Appellatio pronuntiatusque
[+/-]
| coquus | API: /ˈko.kʷus/ | (classice) |
|---|
Notatio
[+/-]
Nomen substantivum
[+/-]
coqu|us, -ī masc.
Declinatio
[+/-]
| m. | sing. | plur. | |
|---|---|---|---|
| nom. | coquus | coquī | I |
| gen. | coquī | coquōrum | II |
| dat. | coquō | coquīs | III |
| acc. | coquum | coquōs | IV |
| abl. | coquō | coquīs | VI |
| voc. | coque | coquī | V |
Dictiones collatae
[+/-]
- coqua (fem.)
- coquīnāris
- coquīnārius
- coquīnō
- coquīnus
- coquō
Translationes
[+/-]
| Homo qui cibum facit | dilatare ▼ |
|---|
| Homo qui cibum facit | collabi ▲ |
|---|
- Anglice: cook (en)
- Batave: kok (nl) m
- Bulgarice: готвач (bg) m (gotvač)
- Dacoromane: bucătar (ro) m
- Esperantice: kuiristo (eo)
- Francogallice: cuisinier (fr) m
- Germanice: Koch (de) m
- Hispanice: cocinero (es) m
- Islandice: kokkur (is) m
- Italice: cuoco (it) m
- Lusitane: cozinheiro (pt) m
- Neograece: μάγειρας (el) m (mágeiras)
- Norvegice: kokk (no) m
- Ruthenice: повар (ru) m (povar)