Czech language (original) (raw)

dbo:abstract

El txec (čeština IPA: [ˈʧɛʃcɪna] en txec), també conegut com a bohemi, és una llengua eslava occidental amb uns dotze milions de parlants nadius. És la llengua oficial de la República Txeca, és a dir, de les regions de Bohèmia, Moràvia i d'una part de Silèsia; també ho és de la Unió Europea d'ençà la incorporació de la República Txeca a aquesta institució l'any 2004. És parlat també per minories als països del voltant i per immigrants arreu del món. La llengua txeca, és reconeguda com a llengua minoritària a la Carta europea de les llengües regionals o minoritàries per Àustria, Bòsnia i Hercegovina, Croàcia, Eslovàquia, Polònia i Romania. (ca)
اللغة التشيكية (بالتشيكية: čeština) هي إحدى اللغات السلافية الغربية. يتحدث بها معظم سكان جمهورية التشيك والتشيكيين في جميع أنحاء العالم أي أن هناك حوالي 12 مليون شخص يتحدثون التشيكية كلغة أم. التشيكية قريبة جدا من السلوفاكية، وبدرجة أقل للبولندية واللغة الصوربية لإقليم لوساتيا في ألمانيا. (ar)
Čeština neboli český jazyk je západoslovanský jazyk, nejbližší slovenštině, poté lužické srbštině a polštině. Patří mezi slovanské jazyky, do rodiny jazyků indoevropských. Čeština se vyvinula ze západních nářečí praslovanštiny na konci 10. století. Je částečně ovlivněná latinou a němčinou. Česky psaná literatura se objevuje od 14. století. První písemné památky jsou však již z 12. století. Češtinou jako mateřským jazykem mluví zhruba 10,7 milionu lidí – prakticky všichni v České republice. Celkový počet českých mluvčích se odhaduje na 13,2 milionu, což zahrnuje 2,5 milionu uživatelů češtiny jako druhého jazyka. V důsledku několika vystěhovaleckých vln ve druhé polovině 19. a ve 20. století hovoří totiž česky i desetitisíce emigrantů a jejich potomků, zejména na Slovensku, v USA (55 tisíc mluvčích), Kanadě, Německu, Rakousku, Rumunsku, Austrálii, na Ukrajině, v Srbsku (37 tisíc mluvčích), Chorvatsku (6 290 mluvčích), Rumunsku (2 170 mluvčích), Polsku (1 430 mluvčích) a v řadě dalších zemí. Čeština je flektivní jazyk vyznačující se komplikovaným systémem skloňování a časování a velmi volným slovosledem. K písemným záznamům používá latinku doplněnou o znaky s diakritikou. Pro výslovnost je charakteristický pevný přízvuk na první slabice mluveného slova, opozice délky samohlásek a 2 specifické souhlásky zapisované jedním znakem „ř“ (zvýšená alveolární vibranta = dásňová kmitavá souhláska znělá a neznělá). Dělí se na: * spisovnou češtinu určenou pro oficiální styk (je kodifikována v mluvnicích a slovnících), která má dvě podoby: * čistě spisovnou a * hovorovou, kterou je třeba odlišovat od češtiny obecné; * obecnou češtinu – substandardní, nespisovná, která zahrnuje dialekty (nářečí) a sociolekty (slangy) včetně vulgarismů a argotu. Koexistence spisovné a obecné češtiny je některými autory označována jako diglosie. Spisovný standard neupravuje žádný zákon, ale kodifikuje jej v praxi svými obecně uznávanými doporučujícími publikacemi Ústav pro jazyk český Akademie věd České republiky a formálně jejich schválením pro výuku i Ministerstvo školství. Čeština (spisovná) je úředním jazykem České republiky a Evropské unie. V úředním styku lze češtinu používat také na Slovensku. (cs)
Η Τσεχική γλώσσα (τσεχικά: český jazyk, čeština) είναι μία από τις Δυτικές Σλαβικές γλώσσες, μαζί με τα Σλοβακικά, Πολωνικά, Πομερανικά και τα Σορβικά. Ομιλείται από τους περισσότερους κατοίκους της Τσεχικής Δημοκρατίας και από Τσέχους σε όλο τον κόσμο (εκτιμάται πως διαθέτει συνολικά 12 εκατομμύρια ομιλητές). Τα Τσεχικά είναι εξαιρετικά συγγενή των Σλοβακικών και, σε μικρότερο βαθμό, των Πολωνικών. Οι περισσότεροι ενήλικες Τσέχοι και Σλοβάκοι μπορούν χωρίς δυσκολία να αλληλοκατανοηθούν καθώς μέχρι το διαχωρισμό της Τσεχοσλοβακίας ήταν εκτεθειμένοι και στις δύο γλώσσες στην εθνική τηλεόραση και ραδιόφωνο. Όσοι είναι γεννημένοι μετά το 1985 μπορεί να συναντούν δυσκολίες στην κατανόηση των λίγων λέξεων που διαφέρουν σημαντικά, ή στην κατανόηση γρήγορης εκφοράς προφορικού λόγου. (el)
La ĉeĥa lingvo (ĉeĥe Čeština aŭ Český jazyk) apartenas al la slava branĉo de la hindeŭropa lingvaro, nome al la okcidentslava grupo kune kun la lingvoj: pola, slovaka kaj soraba. La ĉeĥa kaj slovaka estas reciproke kompreneblaj kiel dialektoj (ili disiĝis en la mezo de la 19-a jarcento), kvankam ili diferencas ankaŭ fonetike (en la slovaka mankas "ř", la ĉeĥa ne posedas "ä, ô, ĺ, ľ, ŕ"). La malnova ĉeĥa literaturo floris inter la 14-a kaj 17-a jarcentoj, sed precipe la protestantisma, tial la rekatoliga periodo (post la batalo apud Prago en 1620, en kiu venkis la katolikoj) persekutis la malnovajn verkojn kaj bremsis la lingvan evoluon. Nur post la patento de la imperiestro Jozefo la 2-a pri religia toleremo (1781) eblis reeldoni la klasikaĵojn, kaj la nacia renesanco povis starti. Kiel bazon por la moderna ĉeĥa lingvo oni elektis la klasikan tradukon de Biblio el la 16-a jarcento - tiel estiĝis konsiderinda diferenco inter la normigita lingvo literatura kaj spontana lingvo parola. La ĉeĥa estas lingvo fleksia, uzanta 7 deklinaciajn kazojn. Por deklinaciado kaj konjugaciado ekzistas multaj modeloj kaj esceptoj, tial la ĉeĥa estas relative tre malfacila. Danke al akuzativo ĝi ne havas firme ligitan vortordon, kies ŝanĝado de la vortordo povas reliefigi aŭ malemfazi frazelementojn laŭ deziro de la parolanto. (eo)
Die tschechische Sprache (veraltet böhmische Sprache; tschechisch: český jazyk bzw. čeština) gehört zum westslawischen Zweig der indogermanischen Sprachfamilie. Das Tschechische wird von rund 10,6 Millionen Menschen als Muttersprache gesprochen (Stand: 2016), von denen zirka 10,4 Millionen in Tschechien leben, wo es die Amtssprache ist. Seit dem 1. Mai 2004 ist Tschechisch auch eine Amtssprache der EU. Die Wissenschaft, die sich mit der tschechischen Sprache befasst, ist die Bohemistik. (de)
Czech (/tʃɛk/; Czech čeština [ˈtʃɛʃcɪna]), historically also Bohemian (/boʊˈhiːmiən, bə-/; lingua Bohemica in Latin), is a West Slavic language of the Czech–Slovak group, written in Latin script. Spoken by over 10 million people, it serves as the official language of the Czech Republic. Czech is closely related to Slovak, to the point of high mutual intelligibility, as well as to Polish to a lesser degree. Czech is a fusional language with a rich system of morphology and relatively flexible word order. Its vocabulary has been extensively influenced by Latin and German. The Czech–Slovak group developed within West Slavic in the high medieval period, and the standardization of Czech and Slovak within the Czech–Slovak dialect continuum emerged in the early modern period. In the later 18th to mid-19th century, the modern written standard became codified in the context of the Czech National Revival. The main non-standard variety, known as Common Czech, is based on the vernacular of Prague, but is now spoken as an interdialect throughout most of the Czech Republic. The Moravian dialects spoken in the eastern part of the country are also classified as Czech, although some of their eastern variants are closer to Slovak. Czech has a moderately-sized phoneme inventory, comprising ten monophthongs, three diphthongs and 25 consonants (divided into "hard", "neutral" and "soft" categories). Words may contain complicated consonant clusters or lack vowels altogether. Czech has a raised alveolar trill, which is known to occur as a phoneme in only a few other languages, represented by the grapheme ř. (en)
El idioma checo (autoglotónimos čeština, český jazyk) es una lengua eslava occidental hablada principalmente en la República Checa, que se representa en la escritura utilizando el alfabeto latino junto con diversos signos diacríticos. La lengua checa puede parecer compleja para quienes la aprenden como lengua extranjera; dicha complejidad se debe, entre otros aspectos, a su morfología. Otra peculiaridad de esta lengua es la aparente libertad en la sintaxis; a menudo, cualquier posibilidad organizativa de los términos es gramaticalmente aceptable. El ruso es una de las lenguas eslavas que comparte estos rasgos. A su vez, su similitud con el eslovaco provoca que sea un idioma inteligible con este. (es)
Txekiera (čeština, český jazyk) Txekian hitz egiten den eslaviar taldeko hizkuntza ofiziala da. 12 milioi hiztun ditu eta latindar alfabetoaz idazten da. Txekieratik hurbilen dauden hizkuntzak eslovakiera eta poloniera dira. (eu)
Le tchèque (en tchèque : čeština /ˈtʃɛʃcɪna/ ) fait partie des langues slaves occidentales, avec le kachoube, le polonais, le slovaque et le sorabe, branche de la famille des langues indo-européennes. Il est principalement parlé en Tchéquie, ce qui représente environ onze millions de locuteurs. Le tchèque est très proche du slovaque et, à un moindre degré, du polonais et du ruthène. La plupart des adultes tchèques et slovaques sont capables de se comprendre mutuellement sans difficulté. En effet, ils ont été, à l'époque de la Tchécoslovaquie, en contact permanent avec les deux langues par l'intermédiaire de la radio et de la télévision nationale. Les écoles également proposaient aux enfants des contes dans la seconde langue pour les familiariser. Chacun était bilingue jusqu'à la partition de la Tchécoslovaquie le 1er janvier 1993. Aujourd'hui encore, Tchèques et Slovaques ont des programmes de télévision communs. Malgré cela, les plus jeunes qui n'ont pas connu l'époque de la Tchécoslovaquie peuvent éprouver des difficultés de compréhension lors de l'emploi de certains mots très différents, ou d'une expression orale trop rapide. Cependant, le tchèque pouvait[réf. nécessaire] encore s'employer dans une communication officielle avec les autorités slovaques et tous les documents de la Tchéquie doivent être acceptés grâce à la loi 270/1995 et la loi additionnelle 318/2009. En raison de sa complexité, le tchèque est considéré comme difficile à apprendre. Cette complexité provient principalement d'une grande variété dans la morphologie et dans la syntaxe. Comme dans toutes les langues slaves (à l'exception du bulgare moderne et du macédonien moderne), les mots (les noms, pronoms et adjectifs) se déclinent selon leur rôle dans la phrase. Sous cet aspect, la grammaire du tchèque et des langues slaves est plus proche des origines indo-européennes que les autres langues indo-européennes, dans lesquelles les déclinaisons se sont appauvries (comme en allemand), ou même ont pratiquement disparu (comme en français). (fr)
Is í an tSeicis an teanga Shlavach a labhraítear sa tSeic agus i measc lucht imirce ón tSeic sna tíortha eile, go háirithe san Oileán Úr agus san Ostair. Ar fud an domhain, tá sí ag dhá mhilliún déag de dhaoine ó dhúchas. Is í an tSlóvaicis an teanga is gaolmhaire léi, agus an dá theanga sách intuigthe ag cainteoirí na teanga eile. Mar sin féin, tá caighdeán scríofa agus litríocht dá gcuid féin ag na Slóvacaigh, agus difríochtaí suntasacha ag baint leis an gcóras díochlaonta. Teanga ardchultúrtha is ea an tSeicis. Tá cáil ar scríbhneoirí móra nua-aimseartha na Seice cosúil le Karel Čapek, Jaroslav Seifert agus . Is é úrscéal Hašek, Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války ("Eachtraí an dea-shaighdiúra Švejk sa chogadh domhanda") an leabhar is clúití a tháinig ar pár as Seicis riamh, agus is minic a chuirtear i gcomparáid le Don Cíochótae é. Tá caighdeán scríofa na Seicise bunaithe ar theanga Chlasaiceach an Bhíobla, is é sin, Bible Kralická nó Bíobla Kralice, a bhaineann leis an séú haois déag. Bhí teanga an aistriúcháin seo sórt seanfhaiseanta lena lá féin, gan aon trácht ar an lá inniu, agus mar sin, tá Seicis labhartha ár linne an-difriúil leis an teanga a scríobhtar. Is féidir a rá, fiú, go bhfuil sórt débhéascna ag baint leis an tSeicis. An duine nach bhfuil Seicis aige, nuair a chaithfidh sé súil ar théacs sa teanga, is é an rud is mó a chuirfidh iontas air ná an oiread focal nach bhfuil guta ar bith iontu: smrt ("bás"), blb ("amadán") agus a leithéid. Is é an míniú ná go mbaintear úsáid an ghuta as an l agus as an r sa tSeicis go minic, agus iad ag iompar an tsiolla mar a bheadh gutaí iontu. Tá a leithéid de litir sa tSeicis agus ř freisin. R an-chaol atá ann, agus é cosúil leis an dóigh a bhfuaimníonn Gaeilgeoirí áirithe an r caol - is é sin, tá sé idir eatarthu idir an z agus an r. Úsáidtear an síneadh fada sa tSeicis leis na gutaí fada a aithint thar na gutaí gairide. Murab ionann agus sa tSlóvaicis, ní fheicfeá an síneadh fada os cionn an r ná an l, cé go nglactar leo mar ghutaí sa teanga. Úsáidtear dhá aicinn eile sa tSeicis chomh maith, mar atá an háček (mar shampla ř, š) agus an ciorcal (ů). Síneadh fada é an ciorcal go bunúsach. Ní úsáidtear ach sna focail dhúchasacha Sheiceacha é, nó is féidir an gnáthshíneadh fada a fheiceáil sa tSeicis an-chorruair i bhfocail iasachta (ú). (ga)
Bahasa Ceska atau Bahasa Ceko (Čeština pengucapan bahasa Ceska: ) adalah salah satu bahasa dalam rumpun bahasa Slavia Barat. Jumlah penuturnya sekitar 14 sampai 15 juta penutur asli yang tersebar di Ceko, Slowakia, Austria, Hongaria, Amerika Utara. Amerika Selatan dan Haiti; bahasa ini merupakan bahasa yang mayoritas digunakan di Republik Ceko dan merupakan bahasa lisan orang Republik Ceko di seluruh dunia. Bahasa ini dikenal sebagai Bohemian di Inggris hingga akhir abad ke-19. Bahasa Ceska serupa dengan bahasa Slowakia dan juga bahasa Polski maupun bahasa Sorbia karena bahasa-bahasa itu berasal dari suatu rumpun cabang yang sama. (in)
체코어(: čeština)는 서슬라브어군에 속하는 언어로, 체코 공화국의 공용어이다. 같은 서슬라브어군에 속하는 슬로바키아어와 매우 가깝고, 폴란드어와도 가까운 관계에 있지만 다른 점도 많다. 약 1200만 명이 사용하며 그중 1000만 명 정도가 체코에 살고 있다. 나머지 화자들은 슬로바키아, 미국, 캐나다, 독일, 오스트리아, 오스트레일리아, 우크라이나 등에 거주한다. 폴란드어, 헝가리어, 우크라이나어 등에서도 차용어가 존재하며, 독일어에서도 많은 차용어가 보인다. (ko)
チェコ語（チェコご、čeština, český jazyk）は、スロバキア語やポーランド語、カシューブ語（ポメラニア語）、ソルブ語（ソラビア語、ヴェンド語とも）などと共に、西スラヴ語の一つである。チェコ共和国の人口（約1030万人、2007年3月現在）の9割以上を占めるチェコ人と、周辺国やアメリカ合衆国、カナダ等にコミュニティを作るチェコ系住民に話されている言語である（共和国の国内外合わせて約1200万人の話者が存在する）。 (ja)
La lingua ceca o boema (nome nativo: čeština, [ˈʧɛʃtɪna]) è una lingua slava occidentale parlata nella Repubblica Ceca. Al 2022, è parlata da 13,4 milioni di parlanti totali. (it)
Het Tsjechisch (čeština of český jazyk) is een West-Slavische taal met ongeveer 12 miljoen sprekers. Tsjechisch wordt vooral gesproken in Tsjechië (10,2 miljoen inwoners), maar ook in de buurlanden (met name Slowakije en Oostenrijk) en landen met veel Tsjechische immigranten, zoals de Verenigde Staten en Canada. Sinds 1 mei 2004 is het Tsjechisch een van de officiële werktalen van de Europese Unie. Het Tsjechisch is onder de West-Slavische talen het nauwst verwant met het Slowaaks, gevolgd door het Oppersorbisch en het Pools. Het Tsjechisch en het Slowaaks zijn tot op zeer grote hoogte onderling verstaanbaar. (nl)
Język czeski (cz. český jazyk, čeština [ˈt͡ʃɛʃcɪna]) – język z grupy zachodniosłowiańskiej, stanowiącej część rodziny indoeuropejskiej. Najbliżej spokrewniony jest ze słowackim, a w dalszej kolejności również z polskim, kaszubskim oraz łużyckimi. Wywodzi się z języka praindoeuropejskiego za pośrednictwem prasłowiańskiego. W mowie rozwijał się od X wieku, a jego pierwsze zabytki pochodzą z wieku XIII. Późne średniowiecze to okres rozkwitu czeszczyzny i jej silnego oddziaływania na inne języki (w tym polski), jednakże po 1620 roku nastąpił proces jej upadku i dominacji na ziemiach czeskich języka niemieckiego. W pierwszej połowie XIX wieku nastąpiło czeskie odrodzenie narodowe i stworzenie współczesnego standardu literackiego. Czeski jest językiem ojczystym dla około 11,5 miliona ludzi, z czego ponad 10 milionów to mieszkańcy Czech. Resztę stanowią przede wszystkim imigranci i ich potomkowie w wielu krajach Europy, obu Ameryk czy Australii. Jest na 73. miejscu wśród najczęściej używanych języków świata. Podobnie jak inni przedstawiciele grupy słowiańskiej czeszczyzna należy do języków fleksyjnych, charakteryzujących się rozbudowaną deklinacją i koniugacją. Do zapisu używany jest alfabet łaciński wzbogacony o znaki diakrytyczne (zob. alfabet czeski). W wymowie cechuje go akcent dynamiczny padający na pierwszą sylabę (akcent inicjalny), istnienie długich samogłosek oraz specyficzna głoska ř. Wyróżnia się cztery główne grupy dialektalne – czeską, środkowomorawską (hanacką), wschodniomorawską (morawskosłowacką) oraz śląską. Jest to język urzędowy Czech oraz jeden z urzędowych w Unii Europejskiej. Regulacją zajmuje się Instytut Języka Czeskiego Akademii Nauk Republiki Czeskiej. (pl)
Tjeckiska (čeština eller český jazyk) är ett västslaviskt språk som talas i Tjeckien. Det är nära besläktat med slovakiska. Tjeckiska har flera distinkta dialekter, framför allt i Mähren och i Schlesien, men dessa särskiljs ej i skrift. Språket innehåller, på grund av politiskt inflytande från de närliggande stater som har en tyskspråkig befolkning, många lånord från tyskan. Tjeckiskan är likt andra slaviska språk ett flekterande språk, rikt på böjningsformer, medan däremot ordföljden är ganska fri. Böjningsreglerna är komplexa, och floran av allomorfer rik. Substantiv, adjektiv, pronomen och räkneord böjs i sju kasus, efter ett antal deklinationsmönster, medan verb konjugeras och adverb kompareras. Tjeckiskan använder sig av följande kasus: nominativ, genitiv, dativ, ackusativ, vokativ, lokativ och instrumentalis. Förutom att kasus bestäms av ordets funktion i satsen, styr även prepositioner kasus. Detta innebär att en given prepositions rektion (eller prepositionsobjekt) måste ta ett eller ett fåtal givna kasus. Även numerus kan spela roll i användningen av kasus. Tjeckiska substantiv böjs i singularis, dualis och pluralis, även om dualis används bara i begränsad utsträckning och enbart för naturliga par, i huvudsak parade kroppsdelar, såsom händer och ögon. Genussystemet i tjeckiskan omfattar: maskulinum levande, maskulinum icke-levande, femininum och neutrum. Observera att trots att enbart maskulinum skiljer på levande och icke-levande, så innehåller det tjeckiska ordförrådet många ord för levande saker som inte anses vara maskulina. Ordföljdens huvudsakliga roll är att fördela tema och fokus i satsen, jämför: * Češi udělali revoluci (tjeckerna revolterade). * Revoluci udělali Češi (det var tjeckerna som revolterade). * Češi revoluci udělali (det som tjeckerna gjorde var att revoltera). Tjeckiskan är rik på både konsonantkombinationer och syllabiska konsonanter (l och r). Det fonologiska systemet omfattar även ř, ett fonem som det har hävdats är unikt för språket (uttalet närmar sig svenskt "rs" - ljud). (sv)
Tcheco (português brasileiro) ou checo (português europeu) é uma língua da família eslava ocidental falada principalmente na Tchéquia (Chéquia) e que forma parte, junto com o polonês (polaco), o eslovaco e o sórbio, do subgrupo ocidental das línguas eslavas. As línguas tcheca e eslovaca são mutuamente inteligíveis. Nas duas províncias da Boêmia e Morávia e na parte meridional da Silésia é falado por cerca de 9,5 milhões de pessoas. Há também comunidades isoladas nos países vizinhos. A língua tcheca tem sobrenomes com gênero, como muitas línguas eslavas, ou seja, o sobrenome Novák, tem o feminino de Nováková, (que contém o sufixo ová, que serve para se referir a sobrenomes de mulheres) e o sobrenome Dvořák, tem o feminino de Dvořáková. (pt)
Че́шский язы́к (самоназвания: čeština, český jazyk) — язык чехов, один из славянских языков. Относится к западнославянской группе; наиболее близок словацкому языку, с которым объединяется в чешско-словацкую подгруппу. Распространён преимущественно в Чехии; небольшие группы носителей чешского живут также в Словакии, Австрии, России, Хорватии, в ряде стран Западной Европы, в США, Канаде, Аргентине, Австралии и других странах. Является официальным языком Чешской Республики (úřední jazyk) и одним из 24 официальных языков Европейского союза (с 2004 года). В ряде государств Центральной и Восточной Европы, в которых чехи, как правило, расселены компактно (Австрия, Босния и Герцеговина, Хорватия и Словакия), для чешского предусмотрена возможность получения статуса регионального языка. Общее число носителей чешского языка в мире превышает 10,62 млн чел., из них в Чехии — 10,40 млн человек (2012). К особенностям чешского языка, которые отличают его от остальных западнославянских языков или сближают с некоторыми из них, относят такие фонетические черты, как наличие в системе вокализма долгих и кратких гласных фонем, исторические изменения a, ā, u, ū в положении между мягкими и после мягких согласных в e, i, í; в системе консонантизма — наличие слогообразующих сонорных [l̥] и [r̥], альвеолярной дрожащей согласной ř ([r͡š], [r͡ž]), развившейся из мягкой r’, утрата палатализованных согласных; в морфонологии — наличие чередований (качественных и количественных) кратких гласных с долгими гласными и дифтонгом ou ([ou̯]) в пределах одной морфемы; из особенностей в области отмечаются такие, как наличие большого количества типов склонения имён существительных, разнообразие типов спряжения форм глаголов настоящего времени, отсутствие простых прошедших времён и т. д. В чешском языке выделяют четыре группы диалектов: собственно чешские, ганацкие, ляшские (силезские) и моравско-словацкие. Основа чешского литературного языка — . Наряду с литературным языком и диалектами среди носителей чешского распространены так называемые интердиалекты, один из которых — (по происхождению собственно ) — стал субстандартной формой чешского языка. В истории чешского литературного языка выделяют древнечешский (до 1500 года), старочешский (до первой половины XVIII века) и новочешский (со второй половины XVIII века) периоды. В основе письменности чешского языка лежит латинская графика; первые памятники чешской письменности относятся к концу XIII века. (ru)
Чеська мова (чеськ. čeština, [че́штіна]) — слов'янська мова, належить до групи західнослов'янських мов. (uk)
捷克語（čeština，简称捷语），舊稱波希米亞語（拉丁語：lingua Bohemica），属于斯拉夫语族西斯拉夫语支的成员，属同一语支的语言还有斯洛伐克語（能够互通）、波蘭語、波美拉尼亚语、索布语、西里西亞語等語言。说捷克语者大多數都居住於捷克共和国。包括二合字母“ch”在内，捷克語共有42個字母。方言以波希米亞、中摩拉維亞（哈納）、西里西亞（萊赫）、東摩拉維亞四大方言為主。捷克共和國目前有人口1000萬，此外，世界各地大約還生活著100萬捷克人，其中有20至30萬人使用捷克語。很多人都認為捷克語是一種非常難學的語言。其中一個原因，是捷克語豐富的语态。據統計，捷克語的形態多達超過200種，這些不同的形態，使句子內的詞語可以任意自由組合，而不用擔心語序的問題。一方面，這是斯拉夫語的特色；但另一方面，這語言上的自由，亦對這些語言的學習者造成困難。另一個讓人認為捷克語難學的原因，是捷克語有很多獨特的發音。有不少外國人，當他們第一次看到捷克語的生字或是句子，如：“zmrzl”、“ztvrdl”、“scvrnkl”、“čtvrthrst”、“Strč prst skrz krk”等时，會因為詞語中一個元音也沒有而感到苦惱。然而，其實在捷克語中，l 、m 和 r 是音節響音（syllabic sonorant）。同樣的現象，亦出現於梵語的-l、-r、-h，英語的 -le（例：“bottle”），和閩南語的 ng 韻母（例：「磚」chng、「門」mng、「卵」nng）等。另一方面，捷克語還有一個獨特的子音：“ř”，音標寫作/r̝/，很多外國人都不能發這個音。一般情況下，重音在第一音節，語法也存在呼格。 (zh)

rdfs:comment

El txec (čeština IPA: [ˈʧɛʃcɪna] en txec), també conegut com a bohemi, és una llengua eslava occidental amb uns dotze milions de parlants nadius. És la llengua oficial de la República Txeca, és a dir, de les regions de Bohèmia, Moràvia i d'una part de Silèsia; també ho és de la Unió Europea d'ençà la incorporació de la República Txeca a aquesta institució l'any 2004. És parlat també per minories als països del voltant i per immigrants arreu del món. La llengua txeca, és reconeguda com a llengua minoritària a la Carta europea de les llengües regionals o minoritàries per Àustria, Bòsnia i Hercegovina, Croàcia, Eslovàquia, Polònia i Romania. (ca)
اللغة التشيكية (بالتشيكية: čeština) هي إحدى اللغات السلافية الغربية. يتحدث بها معظم سكان جمهورية التشيك والتشيكيين في جميع أنحاء العالم أي أن هناك حوالي 12 مليون شخص يتحدثون التشيكية كلغة أم. التشيكية قريبة جدا من السلوفاكية، وبدرجة أقل للبولندية واللغة الصوربية لإقليم لوساتيا في ألمانيا. (ar)
Η Τσεχική γλώσσα (τσεχικά: český jazyk, čeština) είναι μία από τις Δυτικές Σλαβικές γλώσσες, μαζί με τα Σλοβακικά, Πολωνικά, Πομερανικά και τα Σορβικά. Ομιλείται από τους περισσότερους κατοίκους της Τσεχικής Δημοκρατίας και από Τσέχους σε όλο τον κόσμο (εκτιμάται πως διαθέτει συνολικά 12 εκατομμύρια ομιλητές). Τα Τσεχικά είναι εξαιρετικά συγγενή των Σλοβακικών και, σε μικρότερο βαθμό, των Πολωνικών. Οι περισσότεροι ενήλικες Τσέχοι και Σλοβάκοι μπορούν χωρίς δυσκολία να αλληλοκατανοηθούν καθώς μέχρι το διαχωρισμό της Τσεχοσλοβακίας ήταν εκτεθειμένοι και στις δύο γλώσσες στην εθνική τηλεόραση και ραδιόφωνο. Όσοι είναι γεννημένοι μετά το 1985 μπορεί να συναντούν δυσκολίες στην κατανόηση των λίγων λέξεων που διαφέρουν σημαντικά, ή στην κατανόηση γρήγορης εκφοράς προφορικού λόγου. (el)
Die tschechische Sprache (veraltet böhmische Sprache; tschechisch: český jazyk bzw. čeština) gehört zum westslawischen Zweig der indogermanischen Sprachfamilie. Das Tschechische wird von rund 10,6 Millionen Menschen als Muttersprache gesprochen (Stand: 2016), von denen zirka 10,4 Millionen in Tschechien leben, wo es die Amtssprache ist. Seit dem 1. Mai 2004 ist Tschechisch auch eine Amtssprache der EU. Die Wissenschaft, die sich mit der tschechischen Sprache befasst, ist die Bohemistik. (de)
Txekiera (čeština, český jazyk) Txekian hitz egiten den eslaviar taldeko hizkuntza ofiziala da. 12 milioi hiztun ditu eta latindar alfabetoaz idazten da. Txekieratik hurbilen dauden hizkuntzak eslovakiera eta poloniera dira. (eu)
Bahasa Ceska atau Bahasa Ceko (Čeština pengucapan bahasa Ceska: ) adalah salah satu bahasa dalam rumpun bahasa Slavia Barat. Jumlah penuturnya sekitar 14 sampai 15 juta penutur asli yang tersebar di Ceko, Slowakia, Austria, Hongaria, Amerika Utara. Amerika Selatan dan Haiti; bahasa ini merupakan bahasa yang mayoritas digunakan di Republik Ceko dan merupakan bahasa lisan orang Republik Ceko di seluruh dunia. Bahasa ini dikenal sebagai Bohemian di Inggris hingga akhir abad ke-19. Bahasa Ceska serupa dengan bahasa Slowakia dan juga bahasa Polski maupun bahasa Sorbia karena bahasa-bahasa itu berasal dari suatu rumpun cabang yang sama. (in)
체코어(: čeština)는 서슬라브어군에 속하는 언어로, 체코 공화국의 공용어이다. 같은 서슬라브어군에 속하는 슬로바키아어와 매우 가깝고, 폴란드어와도 가까운 관계에 있지만 다른 점도 많다. 약 1200만 명이 사용하며 그중 1000만 명 정도가 체코에 살고 있다. 나머지 화자들은 슬로바키아, 미국, 캐나다, 독일, 오스트리아, 오스트레일리아, 우크라이나 등에 거주한다. 폴란드어, 헝가리어, 우크라이나어 등에서도 차용어가 존재하며, 독일어에서도 많은 차용어가 보인다. (ko)
チェコ語（チェコご、čeština, český jazyk）は、スロバキア語やポーランド語、カシューブ語（ポメラニア語）、ソルブ語（ソラビア語、ヴェンド語とも）などと共に、西スラヴ語の一つである。チェコ共和国の人口（約1030万人、2007年3月現在）の9割以上を占めるチェコ人と、周辺国やアメリカ合衆国、カナダ等にコミュニティを作るチェコ系住民に話されている言語である（共和国の国内外合わせて約1200万人の話者が存在する）。 (ja)
La lingua ceca o boema (nome nativo: čeština, [ˈʧɛʃtɪna]) è una lingua slava occidentale parlata nella Repubblica Ceca. Al 2022, è parlata da 13,4 milioni di parlanti totali. (it)
Чеська мова (чеськ. čeština, [че́штіна]) — слов'янська мова, належить до групи західнослов'янських мов. (uk)
Čeština neboli český jazyk je západoslovanský jazyk, nejbližší slovenštině, poté lužické srbštině a polštině. Patří mezi slovanské jazyky, do rodiny jazyků indoevropských. Čeština se vyvinula ze západních nářečí praslovanštiny na konci 10. století. Je částečně ovlivněná latinou a němčinou. Česky psaná literatura se objevuje od 14. století. První písemné památky jsou však již z 12. století. Dělí se na: Koexistence spisovné a obecné češtiny je některými autory označována jako diglosie. (cs)
La ĉeĥa lingvo (ĉeĥe Čeština aŭ Český jazyk) apartenas al la slava branĉo de la hindeŭropa lingvaro, nome al la okcidentslava grupo kune kun la lingvoj: pola, slovaka kaj soraba. La ĉeĥa kaj slovaka estas reciproke kompreneblaj kiel dialektoj (ili disiĝis en la mezo de la 19-a jarcento), kvankam ili diferencas ankaŭ fonetike (en la slovaka mankas "ř", la ĉeĥa ne posedas "ä, ô, ĺ, ľ, ŕ"). (eo)
Czech (/tʃɛk/; Czech čeština [ˈtʃɛʃcɪna]), historically also Bohemian (/boʊˈhiːmiən, bə-/; lingua Bohemica in Latin), is a West Slavic language of the Czech–Slovak group, written in Latin script. Spoken by over 10 million people, it serves as the official language of the Czech Republic. Czech is closely related to Slovak, to the point of high mutual intelligibility, as well as to Polish to a lesser degree. Czech is a fusional language with a rich system of morphology and relatively flexible word order. Its vocabulary has been extensively influenced by Latin and German. (en)
Le tchèque (en tchèque : čeština /ˈtʃɛʃcɪna/ ) fait partie des langues slaves occidentales, avec le kachoube, le polonais, le slovaque et le sorabe, branche de la famille des langues indo-européennes. Il est principalement parlé en Tchéquie, ce qui représente environ onze millions de locuteurs. (fr)
El idioma checo (autoglotónimos čeština, český jazyk) es una lengua eslava occidental hablada principalmente en la República Checa, que se representa en la escritura utilizando el alfabeto latino junto con diversos signos diacríticos. (es)
Is í an tSeicis an teanga Shlavach a labhraítear sa tSeic agus i measc lucht imirce ón tSeic sna tíortha eile, go háirithe san Oileán Úr agus san Ostair. Ar fud an domhain, tá sí ag dhá mhilliún déag de dhaoine ó dhúchas. Is í an tSlóvaicis an teanga is gaolmhaire léi, agus an dá theanga sách intuigthe ag cainteoirí na teanga eile. Mar sin féin, tá caighdeán scríofa agus litríocht dá gcuid féin ag na Slóvacaigh, agus difríochtaí suntasacha ag baint leis an gcóras díochlaonta. (ga)
Tcheco (português brasileiro) ou checo (português europeu) é uma língua da família eslava ocidental falada principalmente na Tchéquia (Chéquia) e que forma parte, junto com o polonês (polaco), o eslovaco e o sórbio, do subgrupo ocidental das línguas eslavas. As línguas tcheca e eslovaca são mutuamente inteligíveis. Nas duas províncias da Boêmia e Morávia e na parte meridional da Silésia é falado por cerca de 9,5 milhões de pessoas. Há também comunidades isoladas nos países vizinhos. (pt)
Het Tsjechisch (čeština of český jazyk) is een West-Slavische taal met ongeveer 12 miljoen sprekers. Tsjechisch wordt vooral gesproken in Tsjechië (10,2 miljoen inwoners), maar ook in de buurlanden (met name Slowakije en Oostenrijk) en landen met veel Tsjechische immigranten, zoals de Verenigde Staten en Canada. Sinds 1 mei 2004 is het Tsjechisch een van de officiële werktalen van de Europese Unie. (nl)
Język czeski (cz. český jazyk, čeština [ˈt͡ʃɛʃcɪna]) – język z grupy zachodniosłowiańskiej, stanowiącej część rodziny indoeuropejskiej. Najbliżej spokrewniony jest ze słowackim, a w dalszej kolejności również z polskim, kaszubskim oraz łużyckimi. Czeski jest językiem ojczystym dla około 11,5 miliona ludzi, z czego ponad 10 milionów to mieszkańcy Czech. Resztę stanowią przede wszystkim imigranci i ich potomkowie w wielu krajach Europy, obu Ameryk czy Australii. Jest na 73. miejscu wśród najczęściej używanych języków świata. (pl)
Че́шский язы́к (самоназвания: čeština, český jazyk) — язык чехов, один из славянских языков. Относится к западнославянской группе; наиболее близок словацкому языку, с которым объединяется в чешско-словацкую подгруппу. Распространён преимущественно в Чехии; небольшие группы носителей чешского живут также в Словакии, Австрии, России, Хорватии, в ряде стран Западной Европы, в США, Канаде, Аргентине, Австралии и других странах. Является официальным языком Чешской Республики (úřední jazyk) и одним из 24 официальных языков Европейского союза (с 2004 года). В ряде государств Центральной и Восточной Европы, в которых чехи, как правило, расселены компактно (Австрия, Босния и Герцеговина, Хорватия и Словакия), для чешского предусмотрена возможность получения статуса регионального языка. (ru)
Tjeckiska (čeština eller český jazyk) är ett västslaviskt språk som talas i Tjeckien. Det är nära besläktat med slovakiska. Tjeckiska har flera distinkta dialekter, framför allt i Mähren och i Schlesien, men dessa särskiljs ej i skrift. Språket innehåller, på grund av politiskt inflytande från de närliggande stater som har en tyskspråkig befolkning, många lånord från tyskan. Tjeckiska substantiv böjs i singularis, dualis och pluralis, även om dualis används bara i begränsad utsträckning och enbart för naturliga par, i huvudsak parade kroppsdelar, såsom händer och ögon. (sv)
捷克語（čeština，简称捷语），舊稱波希米亞語（拉丁語：lingua Bohemica），属于斯拉夫语族西斯拉夫语支的成员，属同一语支的语言还有斯洛伐克語（能够互通）、波蘭語、波美拉尼亚语、索布语、西里西亞語等語言。说捷克语者大多數都居住於捷克共和国。包括二合字母“ch”在内，捷克語共有42個字母。方言以波希米亞、中摩拉維亞（哈納）、西里西亞（萊赫）、東摩拉維亞四大方言為主。捷克共和國目前有人口1000萬，此外，世界各地大約還生活著100萬捷克人，其中有20至30萬人使用捷克語。很多人都認為捷克語是一種非常難學的語言。其中一個原因，是捷克語豐富的语态。據統計，捷克語的形態多達超過200種，這些不同的形態，使句子內的詞語可以任意自由組合，而不用擔心語序的問題。一方面，這是斯拉夫語的特色；但另一方面，這語言上的自由，亦對這些語言的學習者造成困難。 (zh)

rdfs:seeAlso

is dbo:language of

is dbo:nationality of

is dbo:wikiPageWikiLink of

is dbp:language of